Klinček sivý 'Senior' - Dianthus gratianopolitanus 'Senior'

Podrobný popis

Klinček sivý 'Senior' - vždyzelená trvalka z kamenistých a často vápnitých stanovíšť strednej Európy. Jeho úzke, šedozelené listy vytvárajú nízke trsy, ktoré držia tvar aj v zime a dobre znášajú slnko a vietor. Kultivar 'Senior' rastie kompaktne av dospelosti obvykle dosahuje 10-20 cm na výšku a 25-35 cm do šírky, takže pôsobí ako prirodzený lem záhona. Od mája do júla sa nad listami objavujú krátke stonky s ružovými až karmínovými kvetmi, pri ktorých sa často uplatňuje plnšia stavba a jemne štiepené okraje korunných lístkov. Vôňa je typicky karafiátová, sladká a najvýraznejšia v teplom popoludňajšom slnku. Kvitnúce vankúše priťahujú včely aj motýle a dobre sa kombinujú s rozchodníkmi, taricou, šalviami, nízkymi zvončekmi alebo s okrasnými trávičkami. V nádobách a korytoch vytvára čistú, dlhovekú výsadbu s minimálnymi nárokmi a pritom pôsobí „skalničkársky“ prirodzene, nie ako sezónny kvet. Kvety sú vhodné aj do drobných väzieb, predovšetkým keď sa stonky režú na začiatku rozkvetu. Po odstránení odkvitnutých stvolov sa u zdravých trsov môže objaviť ľahké opakovanie kvitnutia koncom leta. Rastlina sa uplatní aj medzi šľapákmi, kde listy vytvárajú mäkký okraj kameňa, av štrkových plochách, kde pomáha stabilizovať povrch. V kompozíciách s tmavými kameňmi alebo bridlicou vyniká kontrast striebristého olistenie a ružového kvetu, ktorý pôsobí jemne aj zblízka.

Pestovanie: V našich podmienkach sa pestuje najlepšie na plnom slnku, v závetrí av teplom mikroklíme pri múriku alebo na miernom svahu, kde porast po daždi rýchlo vysychá. Pôda býva vhodná ľahká, piesočnato-hlinitá až štrkovitá, s dobrou drenážou, pri skalničkových druhoch s vyšším podielom kamennej drviny. Odporúčané pH sa obvykle pohybuje približne 6,8 – 8,2. Zálievka je po zakorenení striedma, medzi zálievkami sa necháva substrát preschnúť, premokrenie podporuje hniloby koreňového krčku. Hnojenie sa volí úsporné, na jar väčšinou stačí nízka dávka vyváženého hnojiva. Odkvitnuté stonky sa odstraňujú a po hlavnom kvitnutí sa porast často ľahko zostrihne, aby sa zahusťoval. Mulč je vhodnejší minerálny, napríklad jemný štrk, organické mulče držia vodu. V nádobe sa osvedčuje priepustný substrát s prímesou drviny a drenážna vrstva, v zime chránené umiestnenie, aby kvetináč nestál vo vode. Výsadba z kontajnerov prebieha najčastejšie od marec do novembra, v chladnejších polohách sa preferuje jar. Mrazuvzdornosť sa u odolných trvalkových druhov pohybuje približne okolo -20 až -34 °C, rozhodujúca býva zimné vlhko. Pre začiatočníkov sa osvedčuje vyvýšené stanovište, zálievka ku koreňom a vzdušný spôn 20–30 cm, pri širších trsoch 30–40 cm, čo zodpovedá zhruba 10–25 rastlinám na m² podľa kultivaru. Po zakorenení sú hvozdíky odolné voči suchu, pri dlhodobom strese však horšie nasadzujú puky. Z chorôb sa môžu objaviť múčnatky a škvrnitosti, zo škodcov vošky a strapky, v suchu tiež roztočce.

Autor: Kristýna | Revízia: 20.01. 2026