Klinček sivý 'Feuerhexe' - Dianthus gratianopolitanus 'Feuerhexe'

Podrobný popis

Klinček sivý 'Feuerhexe' - pochádza z vápenitých, slnečných svahov a skalných východov strednej a západnej Európy, kde rastie v plytkých, rýchlo vysychajúcich pôdach. Kultivar 'Feuerhexe' patrí medzi osvedčené skalničkové odrody s hustým, vankúšovitým hábitom. Tvoria úzke, čiarkovité listy v šedozelenom až striebristom tóne, ktoré zostávajú čiastočne vždyzelené. V čase kvetu sa nad listami dvíhajú krátke stonky s jednoduchými, hlboko vykrajovanými kvetmi. Kvety mávajú sýto ružovú až karmínovú farbu a jemnú korenistú vôňu, ktorá je najvýraznejšia za teplého počasia. Rastlina je včelomilná av kompozícii dobre ladí s taricami, nízkymi rozchodníkmi, materinou dúškami alebo levanduľou. Vyniká aj ako lem trvalkových záhonov, kde prináša stálu štruktúru a prirodzený prechod medzi kameňom a výsadbou. Odporúčaný rozostup je 30–35 cm, čo zodpovedá zhruba 8–11 rastlinám na m².

Pestovanie: V našich podmienkach sa pestuje najlepšie na plnom slnku, v závetrí av teplom mikroklíme pri múriku alebo na miernom svahu, kde porast po daždi rýchlo vysychá. Pôda býva vhodná ľahká, piesočnato-hlinitá až štrkovitá, s dobrou drenážou, pri skalničkových druhoch s vyšším podielom kamennej drviny. Odporúčané pH sa obvykle pohybuje približne 6,8 – 8,2. Zálievka je po zakorenení striedma, medzi zálievkami sa necháva substrát preschnúť, premokrenie podporuje hniloby koreňového krčku. Hnojenie sa volí úsporné, na jar väčšinou stačí nízka dávka vyváženého hnojiva. Odkvitnuté stonky sa odstraňujú a po hlavnom kvitnutí sa porast často ľahko zostrihne, aby sa zahusťoval. Mulč je vhodnejší minerálny, napríklad jemný štrk, organické mulče držia vodu. V nádobe sa osvedčuje priepustný substrát s prímesou drviny a drenážna vrstva, v zime chránené umiestnenie, aby kvetináč nestál vo vode. Výsadba z kontajnerov prebieha najčastejšie od marec do novembra, v chladnejších polohách sa preferuje jar. Mrazuvzdornosť sa u odolných trvalkových druhov pohybuje približne okolo -20 až -34 °C, rozhodujúca býva zimné vlhko. Pre začiatočníkov sa osvedčuje vyvýšené stanovište, zálievka ku koreňom a vzdušný spôn 20–30 cm, pri širších trsoch 30–40 cm, čo zodpovedá zhruba 10–25 rastlinám na m² podľa kultivaru. Po zakorenení sú hvozdíky odolné voči suchu, pri dlhodobom strese však horšie nasadzujú puky. Z chorôb sa môžu objaviť múčnatky a škvrnitosti, zo škodcov vošky a strapky, v suchu tiež roztočce.

Autor: Kristýna | Revízia: 20.01. 2026