Klinček haematocalyx subsp. pindicola - Dianthus haematocalyx subsp. pindicola

Podrobný popis

Klinček haematocalyx subsp. pindicola - nízky, vždyzelený hvozdík z južného Balkánu, uvádzaný z oblasti južného Albánska, severozápadného Grécka a juhozápadnej časti Severnej Macedónie. V prírode rastie na slnečných kamenistých svahoch, v horských sutiach a na vyfúkavaných hrebeňoch, často na serpentinite, ale aj na vápenci či pieskovci, kde je pôda plytká a minerálna. V záhrade vytvára husté, postupne sa rozširujúce vankúše úzkych, šedozelených listov, ktoré si držia tvar aj mimo doby kvetu. Výška býva najčastejšie 3-7 cm, šírka podľa podmienok zhruba 20-40 cm. Kvety sú jednoduché, ružové až ružovopurpurové, prevažne jednotlivé, na krátkych stonkách tesne nad listom. V prirodzených lokalitách sa objavujú najmä v júli až septembri, v záhradnej kultúre často začínajú skôr, podľa priebehu jari. Rastlina je vhodná do skaliek, štrkových záhonov a korýt, kde sa dobre kombinuje s rozchodníkmi, netraskami, taričkami a nízkymi zvončekmi.Používa sa ako lem trvalkových záhonov. Nie je náročný na pestovanie a prináša farbu do každej záhrady.

Pestovanie: V našich podmienkach sa pestuje najlepšie na plnom slnku, v závetrí av teplom mikroklíme pri múriku alebo na miernom svahu, kde porast po daždi rýchlo vysychá. Pôda býva vhodná ľahká, piesočnato-hlinitá až štrkovitá, s dobrou drenážou, pri skalničkových druhoch s vyšším podielom kamennej drviny. Odporúčané pH sa obvykle pohybuje približne 6,8 – 8,2. Zálievka je po zakorenení striedma, medzi zálievkami sa necháva substrát preschnúť, premokrenie podporuje hniloby koreňového krčku. Hnojenie sa volí úsporné, na jar väčšinou stačí nízka dávka vyváženého hnojiva. Odkvitnuté stonky sa odstraňujú a po hlavnom kvitnutí sa porast často ľahko zostrihne, aby sa zahusťoval. Mulč je vhodnejší minerálny, napríklad jemný štrk, organické mulče držia vodu. V nádobe sa osvedčuje priepustný substrát s prímesou drviny a drenážna vrstva, v zime chránené umiestnenie, aby kvetináč nestál vo vode. Výsadba z kontajnerov prebieha najčastejšie od marec do novembra, v chladnejších polohách sa preferuje jar. Mrazuvzdornosť sa u odolných trvalkových druhov pohybuje približne okolo -20 až -34 °C, rozhodujúca býva zimné vlhko. Pre začiatočníkov sa osvedčuje vyvýšené stanovište, zálievka ku koreňom a vzdušný spôn 20–30 cm, pri širších trsoch 30–40 cm, čo zodpovedá zhruba 10–25 rastlinám na m² podľa kultivaru. Po zakorenení sú hvozdíky odolné voči suchu, pri dlhodobom strese však horšie nasadzujú puky. Z chorôb sa môžu objaviť múčnatky a škvrnitosti, zo škodcov vošky a strapky, v suchu tiež roztočce.

Autor: Kristýna | Revízia: 06.01. 2026