Klinček arpadianus - Dianthus arpadianus ssp. pumilus

Podrobný popis

Klinček arpadianus - patrí medzi nízke, vankúšovité hvozdíky z juhovýchodnej Európy a Malej Ázie. V prírode obsadzuje oslnené kamenisté svahy a škáry vápencových či štrkových podkladov, kde korene rýchlo odtekajú a vzduch sa cez deň prehrieva. V záhrade vytvára husté trsy úzkych, šedozelených až zelených listov, ktoré zostávajú po väčšinu zimy olistené. V dospelosti máva približne 3–8 cm na výšku a 15–25 cm na šírku, pričom sa rozrastá do strán pozvoľna. Na krátkych stonkách sa objavujú prevažne jednotlivé kvety v odtieňoch svetloružovej, často s jemne strapcovým okrajom, najčastejšie v máji a júni. Vôňa býva korenistá, typická pre rod Dianthus, a kvety vyhľadávajú včely aj drobné motýle. Rastlina sa uplatní ako nízky lem štrkových záhonov, do skaliek, medzi nášľapy aj do korýt, kde pôsobí prirodzene vedľa netrasov, rozchodníkov a nízkych kostráv.Veľmi pekne vyniknú v nádobách. Kombinovať môžeme s ostatnými druhmi a vankúšovitými trvalkami.

Pestovanie: V našich podmienkach sa pestuje najlepšie na plnom slnku, v závetrí av teplom mikroklíme pri múriku alebo na miernom svahu, kde porast po daždi rýchlo vysychá. Pôda býva vhodná ľahká, piesočnato-hlinitá až štrkovitá, s dobrou drenážou, pri skalničkových druhoch s vyšším podielom kamennej drviny. Odporúčané pH sa obvykle pohybuje približne 6,8 – 8,2. Zálievka je po zakorenení striedma, medzi zálievkami sa necháva substrát preschnúť, premokrenie podporuje hniloby koreňového krčku. Hnojenie sa volí úsporné, na jar väčšinou stačí nízka dávka vyváženého hnojiva. Odkvitnuté stonky sa odstraňujú a po hlavnom kvitnutí sa porast často ľahko zostrihne, aby sa zahusťoval. Mulč je vhodnejší minerálny, napríklad jemný štrk, organické mulče držia vodu. V nádobe sa osvedčuje priepustný substrát s prímesou drviny a drenážna vrstva, v zime chránené umiestnenie, aby kvetináč nestál vo vode. Výsadba z kontajnerov prebieha najčastejšie od marec do novembra, v chladnejších polohách sa preferuje jar. Mrazuvzdornosť sa u odolných trvalkových druhov pohybuje približne okolo -20 až -34 °C, rozhodujúca býva zimné vlhko. Pre začiatočníkov sa osvedčuje vyvýšené stanovište, zálievka ku koreňom a vzdušný spôn 20–30 cm, pri širších trsoch 30–40 cm, čo zodpovedá zhruba 10–25 rastlinám na m² podľa kultivaru. Po zakorenení sú hvozdíky odolné voči suchu, pri dlhodobom strese však horšie nasadzujú puky. Z chorôb sa môžu objaviť múčnatky a škvrnitosti, zo škodcov vošky a strapky, v suchu tiež roztočce.

Autor: Kristýna | Revízia: 06.01. 2026