Schizandra červenokvetá – samec Schisandra rubriflora - samec

Podrobný popis

Schizandra červenokvetá – samec - opadavá až poloopadavá popínavá drevina pôvodom z horských a lesných oblastí západnej Číny a priľahlých častí Ázie. Druh Schisandra rubriflora patrí medzi výrazne okrasné liany s previsnutými červenými kvetmi a v záhradnej kultúre sa pestuje tak pre kvet, ako aj pre schopnosť vytvoriť ľahkú zelenú clonu na opore. Samčia rastlina netvorí plody, jej hlavný význam spočíva v opelení samičích jedincov, ktoré po oplodnení nesú tmavočervené bobuľovité plody v previsnutých súplodiach. Výhony sa ovíjajú okolo opory a v dospelosti môžu dorásť približne do 4–8 m, v priaznivých podmienkach aj viac. Listy sú stredne veľké, vajcovité až eliptické, sviežo zelené a pôsobia jemnejšie než pri mnohých robustnejších lianach. Kvety sa objavujú obvykle od apríla do júna, podľa priebehu jari a polohy. Sú previsnuté, tmavočervené až vínovočervené, jednoduché, približne 2–3 cm široké a na tenkých stopkách dobre vynikajú medzi listami. Rastlina sa hodí k pergolám, trelážam, plotom, lúbiam aj na vedenie po vyšších konštrukciách v chránených záhradách. V kompozícii sa dobre spája s papraďami, bohyškami (funkiami), rodgersiami alebo tieňomilnými kríkmi, prípadne so samičou rastlinou toho istého druhu, ktorá potom prináša aj plodový efekt.

Pestovanie: Najlepšie prospieva v polotieni alebo na svetlom mieste bez dlhého odpoludňajšieho úpalu, v závetrí a v humóznej, mierne vlhkej, ale dobre priepustnej pôde. Odporúčané pH sa pohybuje približne medzi 5,5 a 6,8. Pôda by nemala úplne vysychať, ale zároveň nesmie zostávať dlhodobo zamokrená. Výsadba sa vykonáva od marca do mája alebo od septembra do októbra. Po výsadbe je vhodná pravidelná zálievka a zamulčovanie koreňovej zóny, aby sa udržala rovnomerná vlhkosť a chladnejšie prostredie pri koreňoch. Rastlina potrebuje pevnú oporu a v prvých rokoch aj vyväzovanie, kým sa dobre uchytí. Rez býva len ľahký, hlavne na usmernenie rastu alebo skrátenie prerastených výhonov po odkvitnutí či v predjarí. V podmienkach SR je druh mrazuvzdorný približne do -15 až -20 °C, pričom mladé rastliny ocenia chránené stanovište a zimný mulč. Pre dobré opelenie samičej rastliny sa odporúča vysadiť samca do blízkosti, obvykle postačí jeden samec na niekoľko samíc. Rozostup medzi rastlinami býva asi 1,5–2 m. Zo škodcov a chorôb nebýva nápadne problematický, citlivejší je skôr na vysychanie koreňov, zimný vietor a ťažkú, zamokrenú pôdu. Pre začiatočníkov ide o zaujímavý kultivar tam, kde je k dispozícii chránené miesto, opora a snaha o pestovanie plodiacich samičích klanofrašiek.

Autor: Kristýna | Revízia: 02.04. 2026