Kéria japonská 'Pleniflora'

Podrobný popis

Kéria japonská 'Pleniflora' - opadavý listnatý ker pôvodom z východnej Ázie, kde rastie v podraste svetlých lesov a na okrajoch krovín. Kultivar 'Pleniflora' patrí k najrozšírenejším formám tohto druhu, ceneným pre husté vetvenie a plné zlatožlté kvety. V dospelosti dorastá obvykle 1,5-2 m výšky a približne 1,5-2 m šírky, ker má oblúkovito prepadávajúce, jasne zelené prúty, ktoré zostávajú nápadné aj v zime. Listy sú vajcovito kopijovité, 4–8 cm dlhé, s pílovitým okrajom, v priebehu vegetácie sýto zelené a na jeseň sa farbia do žltých odtieňov. Od apríla do mája sa na jednoročných aj dvojročných výhonkoch objavujú plné, guľovité kvety priemeru 3–4 cm, ich sýtožlté okvetné lístky úplne prekrývajú stred kvetu. V chladnejších rokoch alebo po skracovacom reze môžu kvety zriedkavejšie nasledovať aj v priebehu leta, takže ker pôsobí sviežo aj v neskoršej sezóne. Kvety sú takmer bez vône, napriek tomu v polotieni pôsobia veľmi živo a vnášajú svetlo do tienistejších partií záhrady. Zákula sa uplatní ako výrazný solitér v trávniku, v menších skupinách na okraji kríkových výsadieb aj v neformálnych kvitnúcich živých plotoch, kde dobre nadväzuje napríklad na tavoľníky, vajgélie alebo nižšie kaliny. V kombinácii s jarnými cibuľovinami a stálezelenými kríkmi vytvára ľahkú, takmer vidiecku atmosféru.

Pestovanie: Pre úspešné pestovanie volíme slnečné alebo polotienisté stanovište, v závetrí a s ochranou pred zimným vysušujúcim vetrom. Pôda má byť stredne ťažká až ľahšia, humózna, dobre priepustná, trvalo mierne vlhká, s reakciou od mierne kyslej po neutrálnu. Pri výsadbe je vhodné pridať kompost alebo záhradnícky substrát a koreňový priestor zamulčovať kôrou, ktorá obmedzuje výpar a chráni korene pred mrazom. Sadenice v kontajneroch sa vysádzajú od marca do októbra, v prvých rokoch je dôležitá pravidelná zálievka bez dlhého premokrenia. Mrazuvzdornosť sa pohybuje približne okolo -20 °C, v tuhých a suchých zimách môžu vrcholy výhonov namŕzať, ale ker po skrátení rýchlo obrastá z nižších partií. Pre hustý, kvitnúci živý plot sa kríky vysádzajú zhruba 80–100 cm od seba, pri voľnejšej skupinovej výsadbe stačia 1–2 rastliny na meter štvorcový. Najbohatšie kvitnutie sa objavuje na jednoročnom a dvojročnom dreve, preto sa po odkvitnutí staršie výhony postupne odstraňujú tesne pri zemi a mladé prúty sa ponechávajú k ďalšiemu zapojeniu kríka. Zákula je všeobecne odolná voči bežným chorobám a škodcom, krátkodobé sucho znáša, pri dlhšom nedostatku vlahy však kvitne menej, preto jej prospieva mulč a občasné prihnojenie kompostom alebo hnojivom pre kvitnúce kríky.

Autor: Nikol | Revízia: 4.12.2025