Kamélia sieťovaná 'Mary Williams'

Podrobný popis

Kamélia sieťovaná 'Mary Williams' - Camellia reticulata pochádza z horských oblastí juhozápadnej Číny, kde rastie v riedkych lesoch a na okrajoch porastov v kyslých, humóznych pôdach s vysokou vzdušnou vlhkosťou. Oproti bežnejšej Camellia japonica sa vyznačuje mohutnejším rastom, väčšími listami a nápadne veľkými kvetmi. Kultivar 'Mary Williams' patrí medzi osvedčené veľkokveté kamélie pestované v Európe predovšetkým ako zbierková a solitérna rastlina. Ker rastie stredne rýchlo, vytvára vzpriamený až široko rozložitý habitus a pri dlhodobom pestovaní môže dosiahnuť približne 3-4 m výšky a okolo 2-3 m šírky. V nádobách zostáva obvykle menšia. Listy má vždyzelené, podlhovasto eliptické, silne kožovité, tmavo zelené a menej lesklé ako u C. japonica. Kvety sú veľmi veľké, jednoduché až poloplné, s priemerom približne 15-20 cm. Okvetné plátky majú jednotnú ružovú farbu s jemným žilkovaním, typickým pre druh C. reticulata. Kvitnutie prebieha od februára do marca, niekedy až do apríla podľa priebehu zimy. Uplatňuje sa predovšetkým ako výrazný solitér vo väčších nádobách, v zimných záhradách a reprezentatívnych chránených priestoroch. V čase kvetu je rastlina mierne včelomilná.

Pestovanie: Vyžaduje polotienisté stanovište s rozptýleným svetlom, ideálne chránené pred ostrým zimným slnkom, ktoré môže spôsobovať poškodenie listov aj pukov. Vhodné je závetrie a stabilná mikroklíma bez prudkých výkyvov teplôt. Pôda má byť kyslá až slabo kyslá s pH približne 4,5-5,5, bohatá na humus, trvalo mierne vlhká, ale dobre priepustná. Odporúča sa drenážna vrstva a mulč z borovej kôry, ktorý obmedzuje vysychanie a udržuje kyslú reakciu substrátu. Výsadba sa vykonáva na jar alebo na jeseň, pričom koreňový bal sa umiestňuje plytko. Zálievku preferuje pravidelnú, najmä u rastlín pestovaných v nádobách, vždy však bez dlhodobého premokrenia. Hnojenie sa vykonáva hnojivami určenými pre kyslomilné dreviny od jari do začiatku leta. Rez nie je bežne nutný, obmedzuje sa na odstránenie poškodených alebo zahusťujúcich vetiev po odkvitnutí. Na zimu sa rastliny prenášajú do svetlého, chladného priestoru s teplotou približne 2-8 °C, kde prebieha prirodzený vývoj pukov. Prezimovanie v teplejších interiéroch sa neodporúča, pretože vedie k ich opadu.

Autor: Jana | Revízia: 18.12.2025