Kamélia japonská 'Black Lace' Camellia japonica 'Black Lace'

Podrobný popis

Kamélia japonská 'Black Lace' - krásna kamélia z čeľade čajovníkovitých, často uvádzaná aj ako Camellia × williamsii 'Black Lace'. Vznikla v USA ako hybrid z okruhu C. reticulata a C. × williamsii a bola registrovaná na začiatku 70. rokov 20. storočia z výberov L. W. Ruffina. Rastie pomaly až stredne rýchlo a do plnej veľkosti obvykle dospieva v horizonte 10–20 rokov. Vytvára kompaktný, vzpriamený ker približne 1,5–2,5 m vysoký aj široký, s tmavozelenými, lesklými, kožovitými listami dlhými zhruba 7–10 cm. Od marca do mája rozkvitajú jednotlivé až zhluknuté kvety formálne plného typu, 8–11 cm, ktoré sa otvárajú postupne počas 6–8 týždňov podľa priebehu počasia. Farba je tmavočervená až černasto vínová, na okrajoch s jemným temným lemovaním a s voskovým leskom, ktorý vo svetle pôsobí ako zamatová kresba. Kvet nebýva výrazne vonný, výrazná je však kresba plných plátkov a kontrast k tmavému listu. Kultivar sa uplatní ako solitér do vresoviskovej časti záhrady, v podraste vyšších kríkov a stromov aj v nádobe pri vstupe, kde stálezelené olistenie drží štruktúru aj v zime, dobre ladí s pierismi, rododendronmi, skimiou a jarnými cibuľovinami v bielych tónoch.

Pestovanie: Vyžaduje polotienisté stanovište s rozptýleným svetlom, ideálne chránené pred ostrým zimným slnkom, ktoré môže spôsobovať poškodenie listov aj pukov. Vhodné je závetrie a stabilná mikroklíma bez prudkých výkyvov teplôt. Pôda má byť kyslá až slabo kyslá s pH približne 4,5-5,5, bohatá na humus, trvalo mierne vlhká, ale dobre priepustná. Odporúča sa drenážna vrstva a mulč z borovej kôry, ktorý obmedzuje vysychanie a udržuje kyslú reakciu substrátu. Výsadba sa vykonáva na jar alebo na jeseň, pričom koreňový bal sa umiestňuje plytko. Zálievku preferuje pravidelnú, najmä u rastlín pestovaných v nádobách, vždy však bez dlhodobého premokrenia. Hnojenie sa vykonáva hnojivami určenými pre kyslomilné dreviny od jari do začiatku leta. Rez nie je bežne nutný, obmedzuje sa na odstránenie poškodených alebo zahusťujúcich vetiev po odkvitnutí. Na zimu sa rastliny prenášajú do svetlého, chladného priestoru s teplotou približne 2-8 °C, kde prebieha prirodzený vývoj pukov. Prezimovanie v teplejších interiéroch sa neodporúča, pretože vedie k ich opadu.

Autor: Nikol | Revízia: 4.3. 2026