Kalykant Raulstonov 'Hartlage Wine'

Podrobný popis

Kalykant Raulstonov 'Hartlage Wine' - kultivar, ktorý vznikol krížením sazaníka kvetnatého (Calycanthus floridus) a čínskeho sazanníka (Sinocalycanthus / Calycanthus chinensis) na JC Raulston Arboretu v Severnej Karolíne začiatkom 90. rokov 20. storočia. Bol vyšľachtený Richardom Hartlagom a hybridné meno pripomína botanika J. C. Raulstona. V našich podmienkach tvorí opadavý ker s oblúkovito vystúpavými vetvami, obvykle 2–3 m vysoký a 2–2,5 m široký. Habitus je hustý, skôr zaoblený, s aromatickou kôrou a drevom. Listy sú ústretové, široko eliptické, asi 8–15 cm dlhé, na líci lesklo stredne až tmavo zelené, na rube svetlejšie a mierne drsné, na jeseň sa farbia do žltých až žltohnedých tónov. Od konca mája do júna, často až do júla, sa na koncoch výhonov objavujú veľké, približne 7–10 cm široké kvety, tvarom pripomínajúce malé magnólie. Okvetné lístky sú sýto vínovo červené až vínovo hnedočervené, uprostred sa objavujú krémové až žltkasté tóny. Vôňa kvetov je ovocne sladkastá s korenistým podtónom, najvýraznejšia v teplejších dňoch. Kvitnutie prebieha vo vlnách a môže čiastočne pokračovať aj počas leta. Po odkvitnutí sa tvoria zelenohnedé drevnaté plody, ktoré majú skôr botanický význam. Ako zástupca rodu Calycanthus obsahuje rastlina aromatické silice a alkaloidy (vrátane calycantínu), preto sa považuje za jedovatú pri požití, zvlášť semená a kôra nie sú vhodné na konzumáciu ľuďmi ani hospodárskymi zvieratami. Príbuzné druhy boli v tradičnej severoamerickej ľudovej medicíne využívané vo forme odvarov z kôry a koreňov, dnes sa však kvôli prítomnosti toxických látok takéto použitie odporúča iba s veľkou opatrnosťou. V záhradnej kompozícii sa sazaník uplatní ako solitéra v trávniku, pri terase či ceste, kde vynikne tvar koruny, kvety i vône, alebo v zmiešaných kríkových skupinách s hortenziami, zakrpatenými magnóliami, ružami a vyššími okrasnými trávami.

Pestovanie: Preferuje slnečné až polotienisté stanovište, kde sa kvety zakladajú najbohatšie na plnom svetle, ale listy netrpia úpalom. Ideálne je chránené miesto s mierne vlhkou, humóznou, dobre priepustnou pôdou. Sazaník znáša širšie spektrum pôd od piesočnatohlinitých po hlinité, dôležitý je však odvod prebytočnej vody, pretože neznáša trvalo zamokrené podmienky. Optimálne pH býva mierne kyslé až neutrálne, približne 6,0-7,0. Rastliny sa vysádzajú najčastejšie od marca do mája alebo od septembra do októbra do dobre prekyprených jamiek s prídavkom kompostu. Po výsadbe prospieva pravidelná, ale neprílišná zálievka, neskôr sa u dobre zakorenených kríkov uplatní dobrá tolerancia k bežnému letnému suchu, nie však k dlhodobému prísuškom. Okolie kmeňa je vhodné pokryť mulčom z kôry alebo štiepky, ktorý znižuje výpar a stabilizuje teplotu pôdy. Sadenice pre skupinové výsadby sa obvykle umiestňujú približne po 1–1,5 m, čo zodpovedá asi 1 kríku na m². V ďalších rokoch sa vykonáva skôr udržiavací rez, odstraňovanie starších, málo kvitnúcich vetiev a zmladenie časti kríka po odkvitnutí alebo skoro na jar, aby sa podporilo nasadenie kvetov na mladom dreve. Sazaník je v našich podmienkach plne mrazuvzdorný, bežne znáša pokles teplôt okolo −25 °C, pri dobrom stanovisku aj nižší. Krík je všeobecne odolný voči chorobám a škodcom a pri vhodnej voľbe stanovišťa zostáva dlhodobo vitálny.

Autor: Nikol | Revízia: 11.12.2025