Judášovec kanadský 'Merlot' Cercis canadensis 'Merlot'

Podrobný popis

Judášovec kanadský 'Merlot' - pochádza z východu Severnej Ameriky, kde rastie ako podrastový strom na okrajoch lesov a v redších dúbravách. 'Merlot' je kultivar vyšľachtený na North Carolina State University autormi Dennisom J. Wernerom a Laynom K. Snellingom. Vznikol krížením purpurovolistej zmarliky 'Forest Pansy' a teplomilnejšieho druhu Cercis canadensis var. texensis 'Texas White' a do praxe bol uvedený okolo roku 2009. Vytvára viackmenný ker až malý strom s pologuľovitou, skôr vzpriamenou korunou. Srdcovité listy bývajú 8 – 12 cm široké, pri rašení lesklo čiernofialové, v prvej polovici leta tmavo vínové až hnedofialové a neskôr zelenofialové. Na jeseň sa objavujú odtiene bronzovej, oranžovej a vínovočervenej. V apríli až máji sa ešte pred olistením otvárajú na starších vetvách zhluky ružovo-levanduľových kvetov typického motýľokvetého tvaru. Plodov nasadzuje skôr málo, takže energia smeruje do olistenia a kvitnutia. Kultivar sa uplatní ako solitér pri terase, vo vstupných partiách záhrady aj v mierne prírodných výsadbách s jarnými cibuľovinami, krpčiarkami či pakostmi, kde vynikne kontrast tmavých listov a svetlých kvetov.

Zmarlika kanadská – stredne vzrastný opadavý strom alebo ker, ktorý vytvára guľatú, polootvorenú korunu. Dorastá do výšky 6 – 8 m a šírky 3 – 5 m, podľa podmienok pestovania. Drobné bohaté a jemne aromatické súkvetia sa objavujú ešte pred olistením v priebehu apríla a mája a majú svetloružovú až načervenalú farbu. Jasnozelené listy majú srdcovitý tvar so zašpicateným koncom. Kvety striedajú ploché struky, ktoré na strome zostávajú celú zimu. Ide o hlboko koreniaci strom s hrubým koreňovým systémom. Splní úlohu solitéra v akejkoľvek rozľahlejšej záhrade.

Pestovanie: Najlepšie prospieva na plnom slnku až v polotieni v závetrí, kde drevo dobre vyzrieva a rašenie netrpí neskorými mrazíkmi. Vhodná je stredne úrodná, humózna pôda s dobrou drenážou, dlhodobo premokrené stanovištia zvyšujú riziko odumierania konárov. Optimálne pH sa pohybuje približne medzi 6,0 – 7,5, znáša aj mierne vápnité pôdy. Po výsadbe sa udržiava rovnomerná vlhkosť, neskôr tento kultivar obvykle lepšie znáša krátkodobé sucho než purpurovolisté typy bez prímesi texaskej línie. Hnojenie býva dostačujúce kompostom na jar a mulčom, ktorý stabilizuje pôdnu vlhkosť. Rez sa obmedzuje na zdravotné a tvarovacie zásahy po odkvitnutí, silné zmladenie do starého dreva sa neodporúča. Výsadba sa v podmienkach SR vykonáva od marca do novembra, pri kontajnerovaných rastlinách je vhodné vyhnúť sa obdobiu zamrznutej pôdy. V dospelosti dorastá najčastejšie do 3 – 4 m × 3 – 4 m, na teplých stanovištiach môže byť vyššia. Mrazuvzdornosť sa udáva približne do -24 °C, vyzreté rastliny na chránenom mieste znášajú aj nižšie teploty. V nádobe je potrebné počítať s rýchlejším premŕzaním koreňov a s pravidelnou zálievkou v lete, vhodná je izolácia kvetináča a chránené zimovanie. Z chorôb sa môžu objaviť škvrnitosti listov, múčnatka alebo hubové nekrózy a rakoviny konárov, zo škodcov vošky, húsenice a nosániky. Prevenciou je vzdušná koruna, nepremokrená pôda a šetrná výživa.

Autor: Kristýna | Revízia: 19. 02. 2026