Jedľovec kanadský 'Green Globe' Tsuga canadensis 'Green Globe'

Podrobný popis

Jedľovec kanadský 'Green Globe' - tvorí pravidelný, guľovitý až mierne vankúšovitý ker, ktorý v dospelosti dosahuje výšku 0,5 m až 0,8 m a podobnú šírku okolo 0,6 m až 0,8 m. Ročné prírastky bývajú veľmi malé, zvyčajne 2 cm až 4 cm. Krátke, ploché ihlice sú na konároch usporiadané husto a majú zaoblené špičky. Lícna strana ihlíc si počas celého roka udržiava sýtozelenú farbu, zatiaľ čo spodná strana ponúka jemný striebristý kontrast vďaka prieduchovým pásikom. Ako zakrpatený okrasný kultivar netvorí dekoratívne kvety ani nápadné šišky. Mrazuvzdornosť tohto kultivaru je vysoká a dosahuje hodnotu -28 °C. Pri plošných výsadbách alebo kompozíciách na skalkách sa odporúča spon s hustotou 2 ks až 3 ks na 1 m². Rastlina vykazuje dobrú odolnosť voči bežným chorobám, vyžaduje však ochranu pred dlhodobým suchým úpalom. V záhradnom dizajne nachádza tento kultivar uplatnenie predovšetkým ako vždyzelená solitéra v skalkách, elegantný prvok v polotienistých vresoviskách, v skupinových výsadbách s inými zakrpatenými ihličnanmi a trvalkami alebo na pestovanie v ozdobných nádobách na terasách.

Jedľovec kanadský - majestátny, pomaly rastúci ihličnan. V dospelosti dosahuje výšku 15 – 25 m a šírku 6 – 8 m, podľa podmienok pestovania. Vzdušná koruna má pyramidálny tvar s úhľadne usporiadanými konármi, ktorých konce sú ladne zvesené nadol, čo je pre tento druh charakteristické. Kôra je najprv hladká a hnedá, v neskoršom veku červenohnedá a hlboko brázditá. Mladé vetvičky sú žlté a nápadne ochlpené. Ihlice sa zužujú do špičky a majú jemný, zúbkatý okraj. Sú asi 2,5 cm dlhé a 0,15 cm široké. Na vrchnej strane sú lesklo zelené, zospodu majú 2 svetlo sivobiele pásiky. Tie sú dobre viditeľné, pretože niektoré ihlice sú skrútené. Jedľovec je ideálny solitérny strom do akejkoľvek záhrady.

Pestovanie: Vždyzelený ihličnan vhodný do chladnejších a vlhkejších polôh, kde netrpí letným prehrievaním. Najlepšie prosperuje v polotieni až vo svetlom tieni, na slnku sa osvedčuje iba pri trvalo vlhkej pôde a vyššej vzdušnej vlhkosti. Vhodné je závetrie bez vysušujúcich zimných vetrov, v teplých nížinách prospieva v chladnejšej mikroklíme. Pôda býva najvhodnejšia humózna, kyprá a rovnomerne vlhká, s funkčnou drenážou, aby korene nestáli vo vode bez kyslíka. Odporúčané pH sa pohybuje približne 4,5 – 6,5, na vápenatých pôdach sa môže objaviť žltnutie ihlíc. Kontajnerované rastliny sa vysádzajú zhruba od marca do novembra mimo obdobia zamrznutej pôdy, v teplom období je dôležitá pravidelná zálievka až do úplného zakorenenia, zvyčajne prvé 2 sezóny. Po ujatí znáša len krátke prísušky, odolnosť voči suchu je nízka, dlhšie sucho podporuje roztočce a zasychanie koncov výhonkov. Hnojenie sa volí striedme, na jar kompostom alebo pomaly rozpustným hnojivom pre kyslomilné dreviny, neskorý dusík po júli sa obmedzuje. Rez nebýva nutný, vykonáva sa sanitárne koncom zimy, prípadne ľahké tvarovanie po rašení. Mulč z kôry alebo štiepky stabilizuje vlahu a teplotu koreňov. Pestovanie v nádobe je možné hlavne pri zakrpatených kultivaroch, potrebná je drenáž a zimná ochrana nádoby proti premrznutiu koreňového balu, pri odmäku sa stráži vlhkosť. Mrazuvzdornosť vyzretých rastlín sa pohybuje približne okolo -29 až -34 °C, mladé výsadby sú citlivejšie na zimné vysychanie. Z chorôb sa môžu objaviť fytoftórové hniloby koreňov pri premokrení, zo škodcov vošky, puklice a roztočce. Pri solitérnej výsadbe sa ponecháva rozostup približne 6 – 10 m, pri menších kultivaroch 1,5 – 3 m.

Autor: Lucie | Revízia: 7.9. 2026