Jedľa plstnatoplodá 'Jan Pavel' Abies lasiocarpa 'Jan Pavel'

Podrobný popis

Jedľa plstnatoplodá 'Jan Pavel' - predstavuje výnimočný český kultivar s pravidelným, prísne kužeľovitým habitusom. Tento neopadavý ihličnan patrí medzi pomaly rastúce dreviny, pričom v dospelosti dosahuje výšku okolo 200 až 300 centimetrov pri šírke približne 100 až 150 centimetrov. Rastlina vyniká hustým vetvením a krátkymi, mäkkými ihlicami, ktoré majú atraktívnu strieborno-modrú až oceľovú farbu. Táto jedľa je plne mrazuvzdorná až do -34 °C a veľmi dobre znáša aj vyššie polohy. Pôvodom sa jedná o čarodejnícky nález z Krkonôš, pomenovaný na počesť pápeža Jána Pavla II. Hlavný estetický prínos kultivaru spočíva v jeho štrukturálnej stabilite a farebnej stálosti po celý rok. Kvitnutie prebieha v máji, kedy sa objavujú nenápadné samčie a samičie šištice. Šišky sú vzpriamené, valcovité a pred dozretím majú tmavofialový odtieň, čo vytvára pôsobivý kontrast k namodralému ihličiu. 'Ján Pavol' je jednodomá a samoopelivá drevina. Vďaka svojmu kompaktnému rastu nevyžaduje žiadny rez na udržanie tvaru. Pri výsadbe do skupín sa odporúča dodržiavať rozostup 150 až 200 centimetrov, aby vynikol prirodzený solitérny charakter každého jedinca. Pre súvislejšie zapojenie v záhradnej kompozícii sa vysádza 1 kus na m². Ideálna ako solitéra do menších záhradiek.

Táto jedľa plstnatoplodá - statný ihličnan, ktorý dorastá do výšky 20 - 30 m. Koruna je väčšinou úzko kužeľovitá, štíhla, konáre sú usporiadané horizontálne. Kôra je sivá, postupne ryhuje. Ihlice nemajú štandardné usporiadanie, rastú všetkými smermi, sú ploché, 2 - 3 cm dlhé a 1,5 - 2 mm široké. Na líci majú modrozelené sfarbenie a sú sivasto ojínené, na rube majú 2 biele pruhy. Samčie šištice majú zelenkasté sfarbenie s purpurovým nádychom. Šišky rastú priamo, sú 6 - 12 cm dlhé. Strom je vhodnou solitérnou rastlinou do väčšej záhrady.

Pestovanie: V našich podmienkach sa kultivar najlepšie uplatní na slnku alebo v ľahkom polotieni, v chladnejšom mikroklíme bez letného úpalu a s dostatkom vzdušnej vlhkosti. Pôda býva ideálna humózna, mierne kyslá približne pH 4,5–6,0, rovnomerne vlhká, ale dobre odvodnená. V ťažkých íloch prospieva prímes štrku a výsadba do mierne vyvýšeného miesta, jedle všeobecne neznesú dlhodobé premokrenie. Zálievka je dôležitá najmä v prvých dvoch rokoch po výsadbe a v obdobiach sucha, neskôr rastlina zvláda krátkodobé prísušky lepšie ako stojatú vodu. Hnojenie sa volí mierne, na jar stačí kompost alebo hnojivo pre ihličnany, koncom leta sa uprednostňuje draslík. Rez sa bežne nevykonáva, iba sa odstraňujú poškodené konáre. Mrazuvzdornosť vyzretých rastlín sa uvádza približne do -28 °C, mladé rastliny ocenia ochranu koreňov mulčom. Doba výsadby kontajnerovaných rastlín je obvykle marec – október. Za sucha sa môžu objaviť roztočce, na oslabených rastlinách vošky, v zamokrených pôdach hubové choroby koreňov. Pre solitér sa volí odstup zhruba 2–3 m, do skupín sa sadí približne 1,5–2,5 m od seba. V chránených polohách sa osvedčuje mulč aj preto, že stabilizuje teplotu a vlhkosť koreňov. V miestach s vyšším obsahom vápnika v pôde sa môžu ihlice sfarbovať do menej intenzívnej modrej, preto je výhodná mierne kyslá reakcia. V blízkosti posypovej soli pri komunikáciách sa odporúča odstup, aby nedochádzalo k hnednutiu ihlíc v predjarí.

Autor: Lucie | Revízia: 11.3.2026