Jedľa balzamová 'Nana'

Podrobný popis

Jedľa balzamová 'Nana' - veľmi obľúbený zakrpatený a guľovitý ihličnan, ktorý pochádza z chladnejších a vlhších oblastí Severnej Ameriky, kde rastie v ihličnatých lesoch, na rašelinových lúkach aj v podmáčaných údoliach. Živica s typickou vôňou sa tradične využívala ako balzam v mastiach a na aromatizáciu, bez nárokovania liečebných účinkov. Kultivar 'Nana' patrí do skupiny Hudsonia a bol vybraný pre zakrpatený, mimoriadne hustý rast. Vytvára nízky, guľovitý až vankúšovitý ker, ktorý sa s vekom mierne splošťuje, vetvy sú krátke a tesne nahlúčené. V 10 rokoch máva približne 0,6 m na výšku a 0,75 m do šírky, v dospelosti obvykle dorastá 0,8-1 m na výšku a 1-1,3 m do šírky. Tempo rastu je pomalé, približne 3-7 cm za rok. Ihlice sú krátke, asi 4–10 mm, lesklé, tmavozelené, na rube s nápadnými svetlými pásikmi, pučiace výhony bývajú na jar svetlejšie zelené. Po premnutí ihlíc sa uvoľňuje balzamová vôňa živice. Šišky sa na tomto kultivare objavujú skôr zriedka, okrasná hodnota stojí hlavne na pravidelnej štruktúre a farbe ihlíc. Vďaka kompaktnému habitu sa uplatní v skalkách, vresoviskách, štrkových záhonoch aj ako vždyzelený akcent do predzáhradky. Pekne vyniká vedľa vresov, zakrpatených borovíc, penisníkov v kyslej pôde a okrasných tráv, kde vytvára stabilné pozadie pre sezónne kvety.

Jedľa balzamová - elegantný ihličnan pochádzajúci z chladnejších oblastí Severnej Ameriky. Tento strom je cenený pre svoj pravidelný kužeľovitý tvar, husté vetvy a krásne zelené ihličie, ktoré vydáva príjemnú živičnú vôňu. Dorastá do výšky 15–25 metrov. Ihlice sú mäkké, ploché, sýto zelené so svetlými pruhmi na spodnej strane. Sú husto usporiadané a priliehajú k konárom, čo stromu dodáva bohatý a kompaktný vzhľad. Korenie hlboko, kôra je šedá, tenká a postupne praská a tvoria sa hnedasté šupiny. Mladé šišky majú atraktívny fialový odtieň a dozrievaním menia farbu na hnedú, rozpadávajú sa priamo na strome. Dožíva sa okolo 200 rokov, kmeň je v dospelosti až 60 cm široký.Nevhodná je pre suché, horúce miesta.

Pestovanie: Pre pestovanie v SR sa osvedčuje stanovište na plnom slnku až v polotieni. V teplejších nížinách býva výhodou ľahký polotieň a závetrie, aby nedochádzalo k prísušku a spáleniu ihlíc. Pôda vyhovuje humózna, rovnomerne vlhká, priepustná, s mierne kyslou reakciou približne pH 4,5–6,5. Ťažké íly prospievajú po odľahčení štrkom a kompostom, pretože dlhodobé zamokrenie zvyšuje riziko hubových chorôb koreňov. Vhodný je mulč z kôry alebo ihličia, ktorý stabilizuje vlahu a udržuje pôdnu reakciu. Zálievka je dôležitá hlavne po výsadbe av období letného sucha, odolnosť voči suchu je skôr nižšia. Hnojenie sa zvyčajne vykonáva mierne na jar, napríklad kompostom alebo hnojivami pre ihličnany, prehnojenie vedie k riedkemu rastu. Rez nebýva potrebný, prípadné odstránenie poškodených vetiev sa robí na konci zimy. Kontajnerované rastliny sa vysádzajú od marca do októbra pri nezmrznutej pôde. Pre skupinové výsadby sa používa rozostup zhruba 60–80 cm, čo zodpovedá približne 3 kusom na m². V nádobe sa volí väčší objem približne 20–40 l s drenážnou vrstvou, v zime je vhodná izolácia koreňového balu proti premrznutiu. Mrazuvzdornosť sa uvádza približne do -35 °C. Zo škodcov sa môžu objaviť vošky a korovnice, pri oslabení suchom i roztočcami, z chorôb býva spomínaná václavka a koreňové hniloby. Prevenciou je vzdušné stanovište, pravidelná vlaha a priepustná pôda.

Autor: Nikol | Revízia: 16.1. 2026