Jačmenica piesočnatá - Elymus (Leymus) arenarius

Podrobný popis

Jačmenica piesočnatá - vytrvalá tráva z pobrežných dún severnej a západnej Európy, kde rastie v piesočnatých, často vápenitých pôdach a znáša slaný aerosól aj silný vietor. Vytvára husté trsy širokých, plochých listov s oceľovo modrým až modrošedým srienistom, ktoré zostáva dekoratívne od jari do zimy. V čase kvetu obvykle dosahuje 0,6 – 1,2 m av trse máva šírku okolo 0,6 – 1,0 m, zároveň však vytvára podzemné podzemky av otvorenej pôde sa môže postupne rozrastať do väčšej plochy. V júli a auguste nesie vzpriamené klasy, ktoré z modrošedej farby prechádzajú do svetlo béžovej a dobre fungujú aj v suchých väzbách. V záhradných kompozíciách sa uplatní ako výrazná listová hmota medzi suchomilnými trvalkami, napríklad s levanduľou, perovskou, rebríčkami, rozchodníkmi a šalviami, a prináša do výsadby dojem pobrežnej krajiny. Listy sú kožovité, 1–2 cm široké, s pevnou žilnatinou, a aj bez kvetu pôsobia ako architektonický prvok. Druh sa v Európe tradične používa na stabilizáciu pieskov, pretože podzemky vytvárajú hustú sieť. V záhrade preto vyhovuje tam, kde je žiaduce zakrytie pôdy a obmedzenie výparu, zároveň je vhodné počítať s jeho vitalitou.

Pestovanie: Najlepšie prosperuje na plnom slnku, v priepustnej pôde od piesočnatej po štrkovitú, znáša aj chudobnejšie a mierne zasolené substráty. Obvykle toleruje pH od mierne kyslého po zásadité, v praxi sa osvedčuje rozmedzie približne 6,0–8,0. Rastliny sa vysádzajú od marca do mája alebo od septembra do októbra, v rozostupoch 60–80 cm, teda zhruba 2–3 rastliny na m². V prvých týždňoch po výsadbe sa udržuje mierne vlhký substrát, po zakorenení je tráva výrazne odolná voči suchu. Na ťažkých, dlhodobo mokrých pôdach stráca vitalitu, dôležitá je drenáž a vzdušnosť. Pestovanie v nádobe je vhodné s minerálnym substrátom a pravidelnejšou zálievkou v lete. Rozrastanie podzemky sa obmedzuje koreňovou bariérou alebo pestovaním v uzavretých záhonoch, v niektorých oblastiach sa môže chovať expanzívne. Mrazuvzdornosť sa bežne uvádza okolo -30 °C, najväčším rizikom býva zimné premokrenie a vyhnitie. Z chorôb a škodcov býva obvykle málo napádaná, pri slabom prúdení vzduchu sa môže objaviť listová škvrnitosť. Na jar sa obvykle odstraňujú staré listy, aby sa podporil nový rast, rez sa vykonáva pred rašením. Hnojenie býva minimálne, pri chudobných substrátoch stačí slabá dávka kompostu alebo pomaly rozpustného hnojiva. V suchých rokoch pri nových výsadbách pomôže hlbšia, menej častá zálievka, pri starších trsoch nebýva nutná. Na zachovanie kompaktného tvaru sa trsy po niekoľkých rokoch delia.

Autor: Kristýna | Revízia: 23.01. 2026