Javor dlaňovitolistý 'Geisha Gone Wild'

Podrobný popis

Javor dlaňovitolistý 'Geisha Gone Wild' - ohromujúci kultivar javora s hustou široko rozložitou korunou. Kultivar 'Geisha Gone Wild' vznikol ako panašovaná mutácia kultivaru 'Geisha' a bol vybraný a uvedený do sortimentu v škôlke Buchholz Nursery v Oregone v rámci kolekcie Flora Wonder na začiatku 21. storočia. Habitus je husto vetvený, vzpriamený až široko klenutý, s ročným prírastkom približne 15–30 cm. Listy sú dlanité, 5–7laločné, mierne skrútené a s nepravidelne zvlnenými okrajmi, často 6–10 cm široké. Pri rašení sa objavujú tmavo purpurové tóny s výrazným ružovým až krémovým lemom a škvrnami, v lete prevláda zelená s krémovou panašovanosťou a ružovým „striekaním“, na jeseň sa olistenie mení do oranžovej až purpurovej. V apríli a máji sa objavujú drobné červenofialové kvety, v lete nasledujú okrídlené nažky. V kompozícii sa uplatní ako solitéra pri vstupe, v japonských partiách so štrkom a papradinami aj ako kontrast k tmavým ihličnanom, penisníkom, bohyškám a okrasným trávam, kde sa kresba listov dobre číta.

Javor dlaňovitolistý - základný druh dlaňovitolistého javora, ktorý sa s obľubou vysádza pre svoje jedinečne tvarované a intenzívne sfarbené listy. Ich kúzlo sa prejaví už na jar a končí až s opadom listov. V našich podmienkach je rast javora pomalší, dorastá do výšky 3-4 m, pri obdobnej šírke a vytvára tak široko rozložité kríky alebo nižšie stromčeky. Listy sú hlavnou ozdobou týchto stromčekov či kríkov. Objavujú sa v hojnom počte a sú typicky ostro vykrajované. Sú veľmi atraktívne po celú sezónu. Farby sú však najpestrejšie najmä na jeseň, kedy sa sfarbujú do zmesi odtieňov žltej, žiarivo oranžovej, purpurovej a červenej farby. Dostatočne svetlé stanovište zaistí tie najintenzívnejšie tóny. Na svete existuje v tejto chvíli mnoho rôznych kultivaru, ktoré sa líšia farbou, vzrastom či tvarom listov, je však isté, že nech zvolíme akýkoľvek druh, stane sa jednoznačne obľúbeným a pútavým prvkom záhrady.

Pestovanie: Najlepšie prospieva v polotieni, kde má dostatok svetla na sfarbenie, ale zároveň nie je vystavený celodennému ostrému slnku, ktoré môže spôsobovať popálenie listov. Ranné slnko a popoludňajší tieň sú ideálnou kombináciou. Vyžaduje vlhkú, ale dobre priepustnú, humóznu pôdu, ideálne mierne kyslú až neutrálnu v rozmedzí pH 5,5–6,8. Ťažké íly alebo trvalo mokré miesta mu nesvedčia, pretože môžu viesť k hnilobe koreňov. Mulčovanie vrstvou borovej kôry, štiepky alebo listovky pomáha udržať stabilnú vlhkosť a zároveň podporuje kyslosť pôdy. Zálievka by mala byť pravidelná, najmä počas horúceho leta au mladých rastlín, avšak bez premokrenia. Javor je citlivý na striedanie sucha a následného prelievania, preto je najlepšie udržiavať pôdu stále mierne vlhkú. Hnojenie sa vykonáva striedmo na jar – najlepšie kompostom alebo jemným hnojivom pre kyslomilné rastliny. Silné minerálne hnojivá alebo vysoká dávka dusíka môžu poškodiť korene a narušiť prirodzené sfarbenie listov. Znáša mrazy až okolo –20 °C, ale mladé rastliny vyžadujú ochranu pred zimným vetrom a prudkými výkyvmi teplôt. Kmeň a vetvy môžu trpieť slnečnými zimnými popáleninami, preto sa odporúča zimné tienenie jutou alebo umiestnenie na chránené miesto. Rez je minimálna - vykonáva sa hlavne na jar alebo skoro v lete odstránením poškodených či suchých vetiev. Vzhľadom k prirodzene elegantnému, previsnutému tvaru nie je tvarovací rez obvykle nutný.

Autor: Nikol | Revízia: 29.12.2025