Javor dlaňovitolistý 'Fire Cracker'

Podrobný popis

Javor dlaňovitolistý 'Firecracker' - kultivar 'Firecracker' patrí do skupiny Dissectum s hlboko delenými, filigránskymi listami a býva uvádzaný ako výber škôlky Plantentuin Esveld v Holandsku, uvedený okolo roku 2006 a šírený v licencii. Koruna sa vetví husto, vetvy sa oblúkovito zdvíhajú a na koncoch ľahko kaskádovito skláňajú, takže vytvára mäkko klenutý až previsnutý habitus. Listy dlhé približne 5–10 cm majú úkrojky vykrojené takmer k stopke a dávajú rastline krajkovitý vzhľad. Rašenie býva rubínovo červené, v priebehu sezóny prechádza olistenie do tmavo vínovej a pri menšom oslnení môže čiastočne zazelenať, pričom žilnatina aj stopky často zostávajú červenkasté. Jesenné vyfarbenie býva v septembri a októbri oranžovo červené až karmínové. V máji sa na koncoch výhonov objavujú drobné červenofialové kvety, následne okrídlené nažky, plody nie sú určené na jedenie. Jemná textúra listov dobre ladí s papradinami, bohyškami, ostricami a trávami, s penisníkmi a pierismi v kyslomilných partiách, v japonských kompozíciách so štrkom aj pri vodnej hladine, kde sa zvýrazní tvar koruny a sezónne farebné premeny.

Javor dlaňovitolistý - základný druh dlaňovitolistého javora, ktorý sa s obľubou vysádza pre svoje jedinečne tvarované a intenzívne sfarbené listy. Ich kúzlo sa prejaví už na jar a končí až s opadom listov. V našich podmienkach je rast javora pomalší, dorastá do výšky 3-4 m, pri obdobnej šírke a vytvára tak široko rozložité kríky alebo nižšie stromčeky. Listy sú hlavnou ozdobou týchto stromčekov či kríkov. Objavujú sa v hojnom počte a sú typicky ostro vykrajované. Sú veľmi atraktívne po celú sezónu. Farby sú však najpestrejšie najmä na jeseň, kedy sa sfarbujú do zmesi odtieňov žltej, žiarivo oranžovej, purpurovej a červenej farby. Dostatočne svetlé stanovište zaistí tie najintenzívnejšie tóny. Na svete existuje v tejto chvíli mnoho rôznych kultivaru, ktoré sa líšia farbou, vzrastom či tvarom listov, je však isté, že nech zvolíme akýkoľvek druh, stane sa jednoznačne obľúbeným a pútavým prvkom záhrady.

Pestovanie: Najlepšie prospieva v polotieni, kde má dostatok svetla na sfarbenie, ale zároveň nie je vystavený celodennému ostrému slnku, ktoré môže spôsobovať popálenie listov. Ranné slnko a popoludňajší tieň sú ideálnou kombináciou. Vyžaduje vlhkú, ale dobre priepustnú, humóznu pôdu, ideálne mierne kyslú až neutrálnu v rozmedzí pH 5,5–6,8. Ťažké íly alebo trvalo mokré miesta mu nesvedčia, pretože môžu viesť k hnilobe koreňov. Mulčovanie vrstvou borovej kôry, štiepky alebo listovky pomáha udržať stabilnú vlhkosť a zároveň podporuje kyslosť pôdy. Zálievka by mala byť pravidelná, najmä počas horúceho leta au mladých rastlín, avšak bez premokrenia. Javor je citlivý na striedanie sucha a následného prelievania, preto je najlepšie udržiavať pôdu stále mierne vlhkú. Hnojenie sa vykonáva striedmo na jar – najlepšie kompostom alebo jemným hnojivom pre kyslomilné rastliny. Silné minerálne hnojivá alebo vysoká dávka dusíka môžu poškodiť korene a narušiť prirodzené sfarbenie listov. Znáša mrazy až okolo –20 °C, ale mladé rastliny vyžadujú ochranu pred zimným vetrom a prudkými výkyvmi teplôt. Kmeň a vetvy môžu trpieť slnečnými zimnými popáleninami, preto sa odporúča zimné tienenie jutou alebo umiestnenie na chránené miesto. Rez je minimálna - vykonáva sa hlavne na jar alebo skoro v lete odstránením poškodených či suchých vetiev. Vzhľadom k prirodzene elegantnému, previsnutému tvaru nie je tvarovací rez obvykle nutný.

Autor: Nikol | Revízia: 29.12.2025