Javor dlaňovitolistý 'Dissectum Viridis' Acer palmatum 'Dissectum Viridis'

Podrobný popis

Javor dlaňovitolistý 'Dissectum Viridis' - klasický zelenolistý kultivar japonského javora pochádzajúceho z Japonska a Kórey, kde rastie v podraste svetlých lesov. Skupina Dissectum zahŕňa kultivary s hlboko strihanými, jemne delenými listami a previsnutým habitom. 'Dissectum Viridis' patrí medzi tradičné výbery pestované už od 19. storočia. Vytvára nízky kmienok a široko rozprestretú, dáždnikovitú korunu s elegantne previsnutými konármi. V podmienkach Slovenska dorastá zvyčajne do výšky 1–1,5 m a šírky 1,5–2,5 m. Listy sú 5–7-laločné, hlboko členené, jemnej štruktúry, počas jari a leta svetlo až sviežo zelené. Na jeseň sa sfarbujú do zlatožltých až oranžových tónov v závislosti od stanovišťa a priebehu počasia. Kvety sú drobné, purpurové, objavujú sa v apríli až máji, dekoratívny význam však majú predovšetkým listy a habitus. Kultivar sa uplatňuje ako solitér v menších záhradách, v japonsky ladených kompozíciách, pri vodných prvkoch či v spojení s rododendronmi a papraďami.

Javor dlaňovitolistý - základný druh dlaňovitolistého javora, ktorý sa obľúbene vysádza pre svoje jedinečne tvarované a intenzívne sfarbené listy. Ich čaro sa prejaví už na jar a končí sa až opadom lístia. V našich podmienkach je rast javora pomalší, dorastá do výšky 3–4 m pri podobnej šírke a vytvára tak široko rozložité kry alebo nižšie stromčeky. Listy sú hlavnou ozdobou týchto stromčekov či krov. Objavujú sa v hojnom počte a sú typicky ostro vykrojené. Sú veľmi atraktívne počas celej sezóny. Farby sú však najpestrejšie najmä na jeseň, keď sa sfarbujú do zmesi odtieňov žltej, žiarivo oranžovej, purpurovej a červenej farby. Dostatočne svetlé stanovište zabezpečí tie najintenzívnejšie tóny. Na svete v súčasnosti existuje mnoho rôznych kultivarov, ktoré sa líšia farbou, vzrastom či tvarom listov, isté však je, že nech sa zvolí akýkoľvek z nich, stane sa jednoznačne obľúbeným a pútavým prvkom záhrady. 

Pestovanie: Najlepšie prospieva v polotieni, kde má dostatok svetla na sfarbenie, no zároveň nie je vystavený celodennému ostrému slnku, ktoré môže spôsobovať popálenie listov. Ranné slnko a popoludňajší tieň sú ideálnou kombináciou. Vyžaduje vlhkú, ale dobre priepustnú, humóznu pôdu, ideálne mierne kyslú až neutrálnu s pH 5,5–6,8. Ťažké íly alebo trvalo mokré miesta mu nesvedčia, pretože môžu viesť k hnilobe koreňov. Mulčovanie vrstvou borovicovej kôry, štiepky alebo lístovky pomáha udržať stabilnú vlhkosť a zároveň podporuje kyslosť pôdy. Zalievanie by malo byť pravidelné, najmä počas horúceho leta a pri mladých rastlinách, avšak bez premokrenia. Javor je citlivý na striedanie sucha a následného prelievania, preto je najlepšie udržiavať pôdu stále mierne vlhkú. Hnojenie sa vykonáva striedmo na jar – najlepšie kompostom alebo jemným hnojivom pre kyslomilné rastliny. Silné minerálne hnojivá alebo vysoká dávka dusíka môžu poškodiť korene a narušiť prirodzené sfarbenie listov. Znáša mrazy približne do –20 °C, mladé rastliny však vyžadujú ochranu pred zimným vetrom a prudkými výkyvmi teplôt. Kmeň a konáre môžu trpieť zimným úpalom od slnka, preto sa odporúča zimné tienenie jutou alebo umiestnenie na chránené miesto. Rez je minimálny - vykonáva sa hlavne na jar alebo skoro v lete odstránením poškodených či suchých konárov. Vzhľadom na prirodzene elegantný, previsnutý tvar nie je tvarovací rez zvyčajne potrebný.

Autor: Lucie Š. | Revízia: 12.2.2026