Jarabino-hruška 'Tatarova hruška' Sorbopyrus 'Tatarova hrušeň'

Podrobný popis

Jarabino-hruška 'Tatarova hruška' - odroda ‘Tatarova hruška’ je medzidruhový kríženec hrušky (Pyrus communis) a jarabiny mukyňovej (Aria/Sorbus aria), pestovaný ako úžitkovo-okrasná rarita. V praxi sa uvádza ako staršia stredoeurópska selekcia zo skupiny hruškojarabín, cenená pre odolnosť a netradičnú chuť. Rastie ako menší až stredne veľký strom s vzpriameným, ihlanovitým habitusom a krátkym plodonosným obrastom. Listy sú na líci zelené, na rube jemne plstnaté a v lete pôsobia striebristo, na jeseň sa vyfarbujú do žltohnedých až červenožltých tónov. V máji nesie biele kvety v plošných chocholíkoch a je včelomilná. Odroda sa obvykle popisuje ako samosprašná, vyššiu násadu môže podporiť súčasne kvitnúca hruška v okolí. Plodom sú malvice zhruba 4–5 cm, guľovité až krátko hruškovité, v nezrelosti jemne plstnaté. Pri dozrievaní žltnú a často získajú oranžové až červenožlté líčko. Dužina je nažltlá, šťavnatá, sladká a korenisto aromatická, po prezretí rýchlejšie múčnatie. Využitie je na priamy konzum, kompóty, pyré, sušenie aj pečenie. Plody prirodzene obsahujú vlákninu a pektíny, preto sa hodia aj do zaváranín.

Pestovanie: Hruškojarabina preferuje plné slnko, v teplejšom závetrí vyzrieva drevo aj plody pravidelnejšie, znesie však aj ľahký polotieň. Pôda je vhodná hlbšia, priepustná a humózna, najlepšie hlinitá až hlinitopiesočnatá, s pH približne 6,0–7,5. Trvalé zamokrenie zhoršuje zdravotný stav, naopak mierne vlhká pôda podporuje rast plodonosného obrastu. Výsadba sa vykonáva na jar v marci až apríli alebo na jeseň v októbri až novembri, po výsadbe sa osvedčuje mulč a pravidelná zálievka v prvých 2 rokoch. Rez nebýva náročný, obvykle postačí presvetlenie koruny na konci zimy a odstranenie konkurenčných vetiev, aby po daždi rýchlo osychala. Kvitnutie je neskoršie, preto kvety menej ohrozujú jarné mrazy. Druh je často popisovaný ako samosprašný, vyššiu násadu však obvykle podporí prítomnosť súčasne kvitnúcej hrušky v dolete opeľovačov. Zber pripadá najčastejšie na polovicu septembra až október, plody sa nechávajú krátko dôjsť, kedy zmäknú a rozvinie sa aróma. Rodivosť nastupuje neskôr, často po 8–10 rokoch, odmenou je dlhoveký strom. Vyzreté drevo je mrazuvzdorné približne do -30 °C. V záhrade sa uplatní spon zhruba 4–5 m, v menších priestoroch sa oplatí vedenie na slabšom podpníku. Z chorôb sa môže objaviť chrasta alebo hrdza, pri vzdušnej korune a vyrovnanej výžive býva zdravotný stav dobrý.

 Autor: Nikol | Revízia: 2.3. 2026