Japonská azalka 'Geisha Purple'

Podrobný popis

Japonská azalka 'Geisha Purple' - syn. 'Hiroco'. Patrí medzi nízke hybridy so stálezeleným až poloopadavým olistením. Kultivar pochádza zo šľachtenia Arends a radí sa do známej skupiny Kirishima azaliek, u ktorých sa spája kompaktný rast s bohatým jarným kvitnutím. Ker vytvára hustý, pologuľovitý habitus, v dospelosti máva výšku okolo 50–60 cm a šírku 60–80 cm, staršie rastliny môžu tvoriť širšie vankúše. Listy sú drobné, kožovité, oválne, temne zelené, na chránených stanovištiach zostávajú väčšinou na vetvách aj cez zimu. V máji až na začiatku júna sa vetvy pokrývajú lievikovitými kvetmi s priemerom približne 2,5–3,5 cm, nesúci jemnú až sýtejšiu ružovofialovú farbu. Kvety sa často zhlukujú do krátkych okolíkov, vďaka čomu pôsobí celý ker ako súvislá farebná plocha a láka včely aj čmeliaky. Nízky vzrast a stála farba listov predurčujú tento kultivar do vresovísk, na okraje rododendrónových záhonov, do skaliek aj ako solitér v nádobách. V skupinových výsadbách sa dobre kombinuje s vresmi a vresovcami, stálezelenými trávami, zakrpatenými rododendrony alebo papradinami, ktoré podporia dojem lesného podrastu.

Azalka patrí do rovnakej skupiny ako o oveľa väčšie Rododendrony. Na rozdiel od nich, sú azalky menšie (aj keď nájdu sa aj väčší jedinci) , a niektoré kultivary na jeseň čiastočne alebo úplne opadávajú. Zatiaľ čo rododendrony majú kvety skôr v tvare zvončeka, kvety azalky pripomínajú tvarom lievik. Pre tých, ktorí nemajú príliš veľa miesta sú úplne ideálne azalky japonské, ktoré sa skôr než do výšky rozrastajú do šírky. Väčšina azaliek preferuje čiastočné slnko, či polotieň (priame slnko môže spôsobiť úpal, príliš málo svetla zase spôsobuje vyťahovanie vetiev a kvetov). Kvitnú od mája do júna – odkvitnuté kvety opatrne vylamujeme, aby ďalej ker nevyčerpávali.

Pestovanie: Rastlina najlepšie prospieva v polotieni, kde je chránená pred prudkým letným slnkom a zimným vysušujúcim vetrom. Pôda má byť kyslá s pH 4,5-5,5, humózna a dobre priepustná, aby bol koreňový systém rovnomerne zásobený vlahou, ale zároveň nedochádzalo k premokreniu. Pri výsadbe je vhodné zapracovať rašelinu alebo špecializovaný vresoviskový substrát, ktorý udrží stabilnú vlhkosť a zlepší vzdušnosť pôdy. Povrch je možné zakryť mulčom z jemnej borky alebo listovky, čím sa obmedzia výkyvy teplôt a vysychanie. Zálievka má byť pravidelná, najmä v období zakoreňovania a počas suchých týždňov. Vhodná je mäkká voda, ktorá nenarúša kyslosť pôdy. Prihnojovanie sa vykonáva hnojivami určenými pre rododendrony, a to v jarnom období, kedy rastlina aktívne rastie. Rez nebýva nutný, pretože rastlina udržuje kompaktný tvar prirodzene, po odkvitnutí je však možné odstrániť zaschnuté kvety, čo podporí tvorbu púčikov na budúci rok. Mrazuvzdornosť dosahuje približne -20 ° C, mladé rastliny znášajú zimu lepšie pri ľahkom zakrytí čečinou. Choroby sa objavujú hlavne pri dlhodobom zamokrení alebo v ťažkej, nepriepustnej pôde, preto je dôležitá kvalitná drenáž. Na vytvorenie nízkeho porastu sa používa 5-7 rastlín na m². Výsadba je možná od marca do októbra, kvitnutie prebieha v máji.

Autor: Kristína| Revízia: 10.12. 2025

Viac na: Návod na pestovanie rododendronov