Japonská azalka 'Katja'

Podrobný popis

Japonská azalka 'Katja' - nízky vždyzelený krík pochádzajúci zo skupiny japonských azaliek, ktoré majú pôvod v horských lesoch východnej Ázie. V dospelosti dosahuje približne 0,4 m výšky a 0,7 – 0,8 m šírky, rastie pomaly a vytvára hustý, guľovitý habitus s jemným vetvením. Listy sú drobné, eliptické, tmavo zelené a kožovité, často pretrvávajú cez zimu na vetvách, ker tak pôsobí naživo aj v kľudovom období. V druhej polovici mája až na začiatku júna kríky nesú lievikovité až zvonkovité kvety sýto ružovej farby s tmavším očkom uprostred. Kvety sa objavujú vo vrcholových zhlukoch po niekoľkých kusoch a na menšom kríku vytvárajú súvislú farebnú vrstvu. Rastlina je jedovatá pri požití, napriek tomu jej kvety lákajú včely a motýle. V kompozícii sa uplatňuje v popredí záhonov, vo vresoviskách, na skalkách av nádobách, kde dobre dopĺňa rododendrony, pierisy alebo nižšie trvalky milujúce kyslú pôdu.

Azalka patrí do rovnakej skupiny ako o oveľa väčšie Rododendrony. Na rozdiel od nich, sú azalky menšie (aj keď nájdu sa aj väčší jedinci) , a niektoré kultivary na jeseň čiastočne alebo úplne opadávajú. Zatiaľ čo rododendrony majú kvety skôr v tvare zvončeka, kvety azalky pripomínajú tvarom lievik. Pre tých, ktorí nemajú príliš veľa miesta sú úplne ideálne azalky japonské, ktoré sa skôr než do výšky rozrastajú do šírky. Väčšina azaliek preferuje čiastočné slnko, či polotieň (priame slnko môže spôsobiť úpal, príliš málo svetla zase spôsobuje vyťahovanie vetiev a kvetov). Kvitnú od mája do júna – odkvitnuté kvety opatrne vylamujeme, aby ďalej ker nevyčerpávali.

Pestovanie: Rastlina najlepšie prospieva v polotieni, kde je chránená pred prudkým letným slnkom a zimným vysušujúcim vetrom. Pôda má byť kyslá s pH 4,5-5,5, humózna a dobre priepustná, aby bol koreňový systém rovnomerne zásobený vlahou, ale zároveň nedochádzalo k premokreniu. Pri výsadbe je vhodné zapracovať rašelinu alebo špecializovaný vresoviskový substrát, ktorý udrží stabilnú vlhkosť a zlepší vzdušnosť pôdy. Povrch je možné zakryť mulčom z jemnej borky alebo listovky, čím sa obmedzia výkyvy teplôt a vysychanie. Zálievka má byť pravidelná, najmä v období zakoreňovania a počas suchých týždňov. Vhodná je mäkká voda, ktorá nenarúša kyslosť pôdy. Prihnojovanie sa vykonáva hnojivami určenými pre rododendrony, a to v jarnom období, kedy rastlina aktívne rastie. Rez nebýva nutný, pretože rastlina udržuje kompaktný tvar prirodzene, po odkvitnutí je však možné odstrániť zaschnuté kvety, čo podporí tvorbu púčikov na budúci rok. Mrazuvzdornosť dosahuje približne -20 ° C, mladé rastliny znášajú zimu lepšie pri ľahkom zakrytí čečinou. Choroby sa objavujú hlavne pri dlhodobom zamokrení alebo v ťažkej, nepriepustnej pôde, preto je dôležitá kvalitná drenáž. Na vytvorenie nízkeho porastu sa používa 5-7 rastlín na m². Výsadba je možná od marca do októbra, kvitnutie prebieha v máji.

Autor: Kristína| Revízia: 10.12. 2025

Viac na: Návod na pestovanie rododendronov