Japonská azalka 'Georg Arends'

Podrobný popis

Japonská azalka 'Georg Arends' - patrí medzi klasické kultivary vzniknuté v severnej Európe, kde sa dlhodobo šľachtia azalky pre vyššiu mrazuvzdornosť a spoľahlivé kvitnutie v záhradách s chladnejšou zimou. Ker patrí k hybridom prirodzene sa viazaným na kyslé, humózne pôdy v podrastu horských lesov východnej Ázie. V záhradnej kultúre vytvára hustý, mierne rozkladitý habitus s výškou približne 0,8–1 ma šírkou okolo 1–1,2 m. Listy sú drobné, vajcovité, lesklo zelené, na rube jemne šedavé, pri tuhých zimách časť olistenie opadáva, na chránených. Kvety sa otvárajú hlavne v máji, niektoré zdroje uvádzajú kvitnutie až do začiatku júna. Majú lievikovitý tvar a priemer až okolo 6–7 cm, sfarbenie je jasne ružové až purpurovo červené s hnedočervenou kresbou na hornom plátku. Pri vhodnom stanovisku a pravidelnej zálievke je ker v dobe kvetu výrazným akcentom v rododendrónových výsadbách. Hodí sa ako vyšší prvok do vresovísk, k okrajom ihličnanov alebo ako nápadnejší solitér v predzáhradkách.

Azalka patrí do rovnakej skupiny ako o oveľa väčšie Rododendrony. Na rozdiel od nich, sú azalky menšie (aj keď nájdu sa aj väčší jedinci) , a niektoré kultivary na jeseň čiastočne alebo úplne opadávajú. Zatiaľ čo rododendrony majú kvety skôr v tvare zvončeka, kvety azalky pripomínajú tvarom lievik. Pre tých, ktorí nemajú príliš veľa miesta sú úplne ideálne azalky japonské, ktoré sa skôr než do výšky rozrastajú do šírky. Väčšina azaliek preferuje čiastočné slnko, či polotieň (priame slnko môže spôsobiť úpal, príliš málo svetla zase spôsobuje vyťahovanie vetiev a kvetov). Kvitnú od mája do júna – odkvitnuté kvety opatrne vylamujeme, aby ďalej ker nevyčerpávali.

Pestovanie: Rastlina najlepšie prospieva v polotieni, kde je chránená pred prudkým letným slnkom a zimným vysušujúcim vetrom. Pôda má byť kyslá s pH 4,5-5,5, humózna a dobre priepustná, aby bol koreňový systém rovnomerne zásobený vlahou, ale zároveň nedochádzalo k premokreniu. Pri výsadbe je vhodné zapracovať rašelinu alebo špecializovaný vresoviskový substrát, ktorý udrží stabilnú vlhkosť a zlepší vzdušnosť pôdy. Povrch je možné zakryť mulčom z jemnej borky alebo listovky, čím sa obmedzia výkyvy teplôt a vysychanie. Zálievka má byť pravidelná, najmä v období zakoreňovania a počas suchých týždňov. Vhodná je mäkká voda, ktorá nenarúša kyslosť pôdy. Prihnojovanie sa vykonáva hnojivami určenými pre rododendrony, a to v jarnom období, kedy rastlina aktívne rastie. Rez nebýva nutný, pretože rastlina udržuje kompaktný tvar prirodzene, po odkvitnutí je však možné odstrániť zaschnuté kvety, čo podporí tvorbu púčikov na budúci rok. Mrazuvzdornosť dosahuje približne -20 ° C, mladé rastliny znášajú zimu lepšie pri ľahkom zakrytí čečinou. Choroby sa objavujú hlavne pri dlhodobom zamokrení alebo v ťažkej, nepriepustnej pôde, preto je dôležitá kvalitná drenáž. Na vytvorenie nízkeho porastu sa používa 5-7 rastlín na m². Výsadba je možná od marca do októbra, kvitnutie prebieha v máji.

Autor: Kristína| Revízia: 10.12. 2025

Viac na: Návod na pestovanie rododendronov