Japonská azalka 'Fuksja'

Podrobný popis

Japonská azalka 'Fuksja' - syn. Girard’s Fuchsia. Vždyzelený kultivar skupiny Azalea japonica, radený medzi japonské azalky s výraznou farbou kvetu. V záhradných podmienkach vytvára nízky, široko sa rozkladajúci ker, ktorý po niekoľkých rokoch dorastá cca 0,6 – 1 m výšky a 0,8 – 1,2 m šírky. Výhony sú husto vetvené, už od bázy, olistenie je drobné, úzko eliptické, tmavo zelené, lesklé. V zime sa listy často farbia do bronzových a vínových tónov, vďaka čomu si rastlina udržuje dekoratívny vzhľad po celý rok. V období od druhej polovice apríla do mája sa na koncoch výhonov objavujú početné kvetenstvá zložené z veľkých lievikovitých kvetov. Kvety sú sýto fuchsiovo ružové až purpurovo červené, niekedy s tmavším bodkovaním v hrdle, priemer dosahuje zhruba 6–7 cm. Kvitnutie trvá podľa priebehu jari dva až tri týždne a prináša významný zdroj nektáru pre opeľujúci hmyz. Rastlina je, rovnako ako iné azalky, jedovatá pri požití a nepatrí do jedlých výsadieb. V kompozícii vyniká predovšetkým vo väčších skupinách, ako lem ciest, vo vresoviskách, v kombinácii s nízkymi ihličnanmi a ďalšími kyslomilnými drevinami, prípadne v priestornejších nádobách na terasách.

Azalka patrí do rovnakej skupiny ako o oveľa väčšie Rododendrony. Na rozdiel od nich, sú azalky menšie (aj keď nájdu sa aj väčší jedinci) , a niektoré kultivary na jeseň čiastočne alebo úplne opadávajú. Zatiaľ čo rododendrony majú kvety skôr v tvare zvončeka, kvety azalky pripomínajú tvarom lievik. Pre tých, ktorí nemajú príliš veľa miesta sú úplne ideálne azalky japonské, ktoré sa skôr než do výšky rozrastajú do šírky. Väčšina azaliek preferuje čiastočné slnko, či polotieň (priame slnko môže spôsobiť úpal, príliš málo svetla zase spôsobuje vyťahovanie vetiev a kvetov). Kvitnú od mája do júna – odkvitnuté kvety opatrne vylamujeme, aby ďalej ker nevyčerpávali.

Pestovanie: Rastlina najlepšie prospieva v polotieni, kde je chránená pred prudkým letným slnkom a zimným vysušujúcim vetrom. Pôda má byť kyslá s pH 4,5-5,5, humózna a dobre priepustná, aby bol koreňový systém rovnomerne zásobený vlahou, ale zároveň nedochádzalo k premokreniu. Pri výsadbe je vhodné zapracovať rašelinu alebo špecializovaný vresoviskový substrát, ktorý udrží stabilnú vlhkosť a zlepší vzdušnosť pôdy. Povrch je možné zakryť mulčom z jemnej borky alebo listovky, čím sa obmedzia výkyvy teplôt a vysychanie. Zálievka má byť pravidelná, najmä v období zakoreňovania a počas suchých týždňov. Vhodná je mäkká voda, ktorá nenarúša kyslosť pôdy. Prihnojovanie sa vykonáva hnojivami určenými pre rododendrony, a to v jarnom období, kedy rastlina aktívne rastie. Rez nebýva nutný, pretože rastlina udržuje kompaktný tvar prirodzene, po odkvitnutí je však možné odstrániť zaschnuté kvety, čo podporí tvorbu púčikov na budúci rok. Mrazuvzdornosť dosahuje približne -20 ° C, mladé rastliny znášajú zimu lepšie pri ľahkom zakrytí čečinou. Choroby sa objavujú hlavne pri dlhodobom zamokrení alebo v ťažkej, nepriepustnej pôde, preto je dôležitá kvalitná drenáž. Na vytvorenie nízkeho porastu sa používa 5-7 rastlín na m². Výsadba je možná od marca do októbra, kvitnutie prebieha v máji.

Autor: Kristína| Revízia: 10.12. 2025

Viac na: Návod na pestovanie rododendronov