Japonská azalka 'Everest'

Podrobný popis

Japonská azalka 'Everest' - syn. Mount Everest. Patrí do skupiny vždyzelených azaliek odvodených od východoázijských druhov. Ker vytvára široko rozkladitú, mierne sploštenú korunu, ktorá po rokoch dorastá v našich podmienkach záhrad približne 1,2 – 1,5 m výšky a 1,5 – 1,8 m šírky. Výhony nesú stredne veľké, eliptické, kožovité listy tmavo zelenej farby, na jar často s jemným bronzovým odtieňom. Listy z veľkej časti vytrvávajú aj cez zimu, rastlina tak poskytuje štruktúru záhonu po celý rok. V máji sa na koncoch výhonov vytvárajú kvetenstvá zložené z väčších lievikovitých kvetov s priemerom okolo 5 cm. Kvety sú čisto biele až krémovo biele s jemnou zelenavou alebo svetlo žltou škvrnou v hrdle na hornom plátku. Pri vhodnom počasí trvá kvitnutie dva až tri týždne. Kvety navštevujú včely a ďalší hmyz, napriek tomu je celá rastlina pri požití jedovatá. Svetlá farba kvetov umožňuje využitie kultivaru ako presvetľujúceho prvku v tmavších častiach záhrady, v kombinácii s tmavšími rododendrony, stálezelenými kríkmi a tieňomilnými trvalkami.

Azalka patrí do rovnakej skupiny ako o oveľa väčšie Rododendrony. Na rozdiel od nich, sú azalky menšie (aj keď nájdu sa aj väčší jedinci) , a niektoré kultivary na jeseň čiastočne alebo úplne opadávajú. Zatiaľ čo rododendrony majú kvety skôr v tvare zvončeka, kvety azalky pripomínajú tvarom lievik. Pre tých, ktorí nemajú príliš veľa miesta sú úplne ideálne azalky japonské, ktoré sa skôr než do výšky rozrastajú do šírky. Väčšina azaliek preferuje čiastočné slnko, či polotieň (priame slnko môže spôsobiť úpal, príliš málo svetla zase spôsobuje vyťahovanie vetiev a kvetov). Kvitnú od mája do júna – odkvitnuté kvety opatrne vylamujeme, aby ďalej ker nevyčerpávali.

Pestovanie: Rastlina najlepšie prospieva v polotieni, kde je chránená pred prudkým letným slnkom a zimným vysušujúcim vetrom. Pôda má byť kyslá s pH 4,5-5,5, humózna a dobre priepustná, aby bol koreňový systém rovnomerne zásobený vlahou, ale zároveň nedochádzalo k premokreniu. Pri výsadbe je vhodné zapracovať rašelinu alebo špecializovaný vresoviskový substrát, ktorý udrží stabilnú vlhkosť a zlepší vzdušnosť pôdy. Povrch je možné zakryť mulčom z jemnej borky alebo listovky, čím sa obmedzia výkyvy teplôt a vysychanie. Zálievka má byť pravidelná, najmä v období zakoreňovania a počas suchých týždňov. Vhodná je mäkká voda, ktorá nenarúša kyslosť pôdy. Prihnojovanie sa vykonáva hnojivami určenými pre rododendrony, a to v jarnom období, kedy rastlina aktívne rastie. Rez nebýva nutný, pretože rastlina udržuje kompaktný tvar prirodzene, po odkvitnutí je však možné odstrániť zaschnuté kvety, čo podporí tvorbu púčikov na budúci rok. Mrazuvzdornosť dosahuje približne -20 ° C, mladé rastliny znášajú zimu lepšie pri ľahkom zakrytí čečinou. Choroby sa objavujú hlavne pri dlhodobom zamokrení alebo v ťažkej, nepriepustnej pôde, preto je dôležitá kvalitná drenáž. Na vytvorenie nízkeho porastu sa používa 5-7 rastlín na m². Výsadba je možná od marca do októbra, kvitnutie prebieha v máji.

Autor: Kristína| Revízia: 10.12. 2025

Viac na: Návod na pestovanie rododendronov