Japonská azalka 'Dorota' 38.

Podrobný popis

Japonská azalka 'Dorota'38. -patrí ku kultivarom skupiny Aronense, ktoré boli vyšľachtené pre bohaté kvitnutie a dobrú mrazuvzdornosť. Ker rastie stredne pomaly, v záhradných podmienkach dosahuje po rokoch približne 0,6 až 0,9 m výšky aj šírky a vytvára kompaktný, mierne pologuľovitý habitus. Listy sú drobnejšie, eliptické, svetlo až stredne zelené, v miernejších zimách čiastočne pretrvávajú, v tuhých zimách môže časť olistenie opadať. V máji, väčšinou od polovice do konca mesiaca, ker nesie veľké, široko roztvorené kvety čisto bielej farby s jemným zelenkavým či svetlo žltým nádychom v okom na hornom plátku. Kvety sú typu hose-in-hose, čo znamená, že časť tyčiniek je premenená na ďalšie vnútorné plátky, takže kvet pôsobí plnším dojmom. Objavujú sa v zhlukoch na koncoch výhonov a môžu ker takmer zahaliť kvetnými miskami. Pri priaznivom priebehu sezóny sa niekedy objaví slabé opakované kvitnutie na jeseň. Kvety sú atraktívne pre včely a ďalšie opeľovače, aj keď vôňa býva skôr jemná alebo nevýrazná. Rovnako ako ostatné rododendrony obsahuje aj tento kultivar toxické látky, preto sa nevyužíva v kuchyni a nie je vhodný na pastvu zvierat.

Azalka patrí do rovnakej skupiny ako o oveľa väčšie Rododendrony. Na rozdiel od nich, sú azalky menšie (aj keď nájdu sa aj väčší jedinci) , a niektoré kultivary na jeseň čiastočne alebo úplne opadávajú. Zatiaľ čo rododendrony majú kvety skôr v tvare zvončeka, kvety azalky pripomínajú tvarom lievik. Pre tých, ktorí nemajú príliš veľa miesta sú úplne ideálne azalky japonské, ktoré sa skôr než do výšky rozrastajú do šírky. Väčšina azaliek preferuje čiastočné slnko, či polotieň (priame slnko môže spôsobiť úpal, príliš málo svetla zase spôsobuje vyťahovanie vetiev a kvetov). Kvitnú od mája do júna – odkvitnuté kvety opatrne vylamujeme, aby ďalej ker nevyčerpávali.

Pestovanie: Rastlina najlepšie prospieva v polotieni, kde je chránená pred prudkým letným slnkom a zimným vysušujúcim vetrom. Pôda má byť kyslá s pH 4,5-5,5, humózna a dobre priepustná, aby bol koreňový systém rovnomerne zásobený vlahou, ale zároveň nedochádzalo k premokreniu. Pri výsadbe je vhodné zapracovať rašelinu alebo špecializovaný vresoviskový substrát, ktorý udrží stabilnú vlhkosť a zlepší vzdušnosť pôdy. Povrch je možné zakryť mulčom z jemnej borky alebo listovky, čím sa obmedzia výkyvy teplôt a vysychanie. Zálievka má byť pravidelná, najmä v období zakoreňovania a počas suchých týždňov. Vhodná je mäkká voda, ktorá nenarúša kyslosť pôdy. Prihnojovanie sa vykonáva hnojivami určenými pre rododendrony, a to v jarnom období, kedy rastlina aktívne rastie. Rez nebýva nutný, pretože rastlina udržuje kompaktný tvar prirodzene, po odkvitnutí je však možné odstrániť zaschnuté kvety, čo podporí tvorbu púčikov na budúci rok. Mrazuvzdornosť dosahuje približne -20 ° C, mladé rastliny znášajú zimu lepšie pri ľahkom zakrytí čečinou. Choroby sa objavujú hlavne pri dlhodobom zamokrení alebo v ťažkej, nepriepustnej pôde, preto je dôležitá kvalitná drenáž. Na vytvorenie nízkeho porastu sa používa 5-7 rastlín na m². Výsadba je možná od marca do októbra, kvitnutie prebieha v máji.

Autor: Kristína| Revízia: 10.12. 2025

Viac na: Návod na pestovanie rododendronov