Japonská azalka 'Chippewa'

Podrobný popis

Japonská azalka 'Chippewa' - patrí medzi nízke, pomaly rastúce kultivary Azalea japonica. V záhradných podmienkach dosahuje približne 0,4 m výšky a okolo 0,7 m šírky po desiatich rokoch, pričom vytvára plochý, pologuľovitý ker s hustým vetvením. Listy sú drobnejšie, eliptické, sviežo zelené, na zimu väčšinou čiastočne pretrvávajú, ker tak pôsobí ako "koberček". Zaujímavosťou tohto kultivaru je neskorší nástup kvetenstva, kvitne prevažne od polovice do konca júna, kedy už väčšina japonských azaliek kvitnúť prestáva. Kvety majú priemer okolo 4 až 4,5 cm, sú jednoduché až ľahko zvonkovité, v základnom tóne mäkko ružové s tmavším stredom a kresbou na hornom plátku. Sú nesené vo väčšom počte na koncoch výhonov, v čase kvetu sa tak vytvárajú súvislú farebnú plochu na nízkom kríku. Kvety poskytujú nektár opeľujúcemu hmyzu, predovšetkým včelám a čmeliakom. Ako všetky azalky obsahuje rastlina grayanotoxíny, preto nie je vhodná na konzumáciu človekom ani domácimi zvieratami.

Azalka patrí do rovnakej skupiny ako o oveľa väčšie Rododendrony. Na rozdiel od nich, sú azalky menšie (aj keď nájdu sa aj väčší jedinci) , a niektoré kultivary na jeseň čiastočne alebo úplne opadávajú. Zatiaľ čo rododendrony majú kvety skôr v tvare zvončeka, kvety azalky pripomínajú tvarom lievik. Pre tých, ktorí nemajú príliš veľa miesta sú úplne ideálne azalky japonské, ktoré sa skôr než do výšky rozrastajú do šírky. Väčšina azaliek preferuje čiastočné slnko, či polotieň (priame slnko môže spôsobiť úpal, príliš málo svetla zase spôsobuje vyťahovanie vetiev a kvetov). Kvitnú od mája do júna – odkvitnuté kvety opatrne vylamujeme, aby ďalej ker nevyčerpávali.

Pestovanie: Rastlina najlepšie prospieva v polotieni, kde je chránená pred prudkým letným slnkom a zimným vysušujúcim vetrom. Pôda má byť kyslá s pH 4,5-5,5, humózna a dobre priepustná, aby bol koreňový systém rovnomerne zásobený vlahou, ale zároveň nedochádzalo k premokreniu. Pri výsadbe je vhodné zapracovať rašelinu alebo špecializovaný vresoviskový substrát, ktorý udrží stabilnú vlhkosť a zlepší vzdušnosť pôdy. Povrch je možné zakryť mulčom z jemnej borky alebo listovky, čím sa obmedzia výkyvy teplôt a vysychanie. Zálievka má byť pravidelná, najmä v období zakoreňovania a počas suchých týždňov. Vhodná je mäkká voda, ktorá nenarúša kyslosť pôdy. Prihnojovanie sa vykonáva hnojivami určenými pre rododendrony, a to v jarnom období, kedy rastlina aktívne rastie. Rez nebýva nutný, pretože rastlina udržuje kompaktný tvar prirodzene, po odkvitnutí je však možné odstrániť zaschnuté kvety, čo podporí tvorbu púčikov na budúci rok. Mrazuvzdornosť dosahuje približne -20 ° C, mladé rastliny znášajú zimu lepšie pri ľahkom zakrytí čečinou. Choroby sa objavujú hlavne pri dlhodobom zamokrení alebo v ťažkej, nepriepustnej pôde, preto je dôležitá kvalitná drenáž. Na vytvorenie nízkeho porastu sa používa 5-7 rastlín na m². Výsadba je možná od marca do októbra, kvitnutie prebieha v máji.

Autor: Kristína| Revízia: 10.12. 2025

Viac na: Návod na pestovanie rododendronov