Japonská azalka 'Andrzej' 32

Podrobný popis

Japonská azalka 'Andrzej' - patrí do skupiny hybridných japonských azaliek pochádzajúcich z druhov, ktoré v prírode rastú v podrastu kyslých lesov východnej Ázie. Kultivar bol vyšľachtený v strednej Európe ako nízky, pomaly rastúci ker pre menšie záhrady aj špecializované vresoviskové výsadby. V našich podmienkach dorastá približne 0,4 m výšky a 0,6 až 0,9 m šírky. Habitus je široko vankúšovitý, s vetvením už od bázy, čo vytvára súvislý zelený kryt. Listy sú drobné, vajcovité, jasne zelené, v teplejších oblastiach zostávajú na rastline väčšinu roka, v chladnejších zimách časť olistenie opadá. Na prelome jari a leta, najčastejšie v máji, sa na koncoch výhonov tvoria menšie zhluky lievikovitých kvetov. Koruna kvetu je snehovo biela, horný lalok nesie nápadné vínové bodkovanie, ktoré dodáva kvetom jemnú kresbu. Celkový efekt je čistý a vhodný do pokojných farebných kompozícií s vresmi, trávami a drobnými ihličnanmi. Japonské azalky obsahujú toxické látky, preto sa nevyužívajú v jedlých výsadbách.

Azalka patrí do rovnakej skupiny ako o oveľa väčšie Rododendrony. Na rozdiel od nich, sú azalky menšie (aj keď nájdu sa aj väčší jedinci) , a niektoré kultivary na jeseň čiastočne alebo úplne opadávajú. Zatiaľ čo rododendrony majú kvety skôr v tvare zvončeka, kvety azalky pripomínajú tvarom lievik. Pre tých, ktorí nemajú príliš veľa miesta sú úplne ideálne azalky japonské, ktoré sa skôr než do výšky rozrastajú do šírky. Väčšina azaliek preferuje čiastočné slnko, či polotieň (priame slnko môže spôsobiť úpal, príliš málo svetla zase spôsobuje vyťahovanie vetiev a kvetov). Kvitnú od mája do júna – odkvitnuté kvety opatrne vylamujeme, aby ďalej ker nevyčerpávali.

Pestovanie: Rastlina najlepšie prospieva v polotieni, kde je chránená pred prudkým letným slnkom a zimným vysušujúcim vetrom. Pôda má byť kyslá s pH 4,5-5,5, humózna a dobre priepustná, aby bol koreňový systém rovnomerne zásobený vlahou, ale zároveň nedochádzalo k premokreniu. Pri výsadbe je vhodné zapracovať rašelinu alebo špecializovaný vresoviskový substrát, ktorý udrží stabilnú vlhkosť a zlepší vzdušnosť pôdy. Povrch je možné zakryť mulčom z jemnej borky alebo listovky, čím sa obmedzia výkyvy teplôt a vysychanie. Zálievka má byť pravidelná, najmä v období zakoreňovania a počas suchých týždňov. Vhodná je mäkká voda, ktorá nenarúša kyslosť pôdy. Prihnojovanie sa vykonáva hnojivami určenými pre rododendrony, a to v jarnom období, kedy rastlina aktívne rastie. Rez nebýva nutný, pretože rastlina udržuje kompaktný tvar prirodzene, po odkvitnutí je však možné odstrániť zaschnuté kvety, čo podporí tvorbu púčikov na budúci rok. Mrazuvzdornosť dosahuje približne -20 ° C, mladé rastliny znášajú zimu lepšie pri ľahkom zakrytí čečinou. Choroby sa objavujú hlavne pri dlhodobom zamokrení alebo v ťažkej, nepriepustnej pôde, preto je dôležitá kvalitná drenáž. Na vytvorenie nízkeho porastu sa používa 5-7 rastlín na m². Výsadba je možná od marca do októbra, kvitnutie prebieha v máji.

Autor: Kristína| Revízia: 10.12. 2025

Viac na: Návod na pestovanie rododendronov