Japonská azalka 'Agadir'

Podrobný popis

Japonská azalka 'Agadir' - vždyzelený kultivar zo skupiny Azalea japonica, odvodenej od druhov pochádzajúcich z horských oblastí Japonska a okolia. V prírode rastú tieto azalky v podraste kyslých lesov, tomu zodpovedá aj ich nárok na humóznu pôdu a ľahký tieň. 'Agadir' tvorí nízky ker s jemnými, husto vetvenými výhonkami, ktoré sa rozkladajú skôr do šírky. V našich podmienkach záhrad dorastá približne 0,6 m výšky a 0,8 až 1 m šírky. Listy sú drobné, úzko eliptické, kožovité, sýto zelené, často pretrvávajú na vetvách aj cez zimu, iba časť môže v chladnejších oblastiach opadnúť. Na koncoch minuloročných výhonov sa v máji a na začiatku júna vytvárajú zhluky lievikovitých kvetov oranžovočerveného odtieňa, ktoré pri chladnom jarnom počasí vydržia na kríku dlhšiu dobu. Pri vhodnom stanovisku je kvitnutie každoročné a na malom kríku pôsobí veľmi sústredene. Japonské azalky sú cenené ako sprievodné dreviny do vresovísk, pred vyššou rododendrony, k okrajom kríkových skupín aj do menších predzáhradiek, kde poskytujú čistú farebnú plochu. Vzhľadom na obsah toxických látok v rode Rhododendron nie je vhodné zaraďovať ich do jedlých výsadieb ani do výbehov pre domáce zvieratá.

Azalka patrí do rovnakej skupiny ako o oveľa väčšie Rododendrony. Na rozdiel od nich, sú azalky menšie (aj keď nájdu sa aj väčší jedinci) , a niektoré kultivary na jeseň čiastočne alebo úplne opadávajú. Zatiaľ čo rododendrony majú kvety skôr v tvare zvončeka, kvety azalky pripomínajú tvarom lievik. Pre tých, ktorí nemajú príliš veľa miesta sú úplne ideálne azalky japonské, ktoré sa skôr než do výšky rozrastajú do šírky. Väčšina azaliek preferuje čiastočné slnko, či polotieň (priame slnko môže spôsobiť úpal, príliš málo svetla zase spôsobuje vyťahovanie vetiev a kvetov). Kvitnú od mája do júna – odkvitnuté kvety opatrne vylamujeme, aby ďalej ker nevyčerpávali.

Pestovanie: Rastlina najlepšie prospieva v polotieni, kde je chránená pred prudkým letným slnkom a zimným vysušujúcim vetrom. Pôda má byť kyslá s pH 4,5-5,5, humózna a dobre priepustná, aby bol koreňový systém rovnomerne zásobený vlahou, ale zároveň nedochádzalo k premokreniu. Pri výsadbe je vhodné zapracovať rašelinu alebo špecializovaný vresoviskový substrát, ktorý udrží stabilnú vlhkosť a zlepší vzdušnosť pôdy. Povrch je možné zakryť mulčom z jemnej borky alebo listovky, čím sa obmedzia výkyvy teplôt a vysychanie. Zálievka má byť pravidelná, najmä v období zakoreňovania a počas suchých týždňov. Vhodná je mäkká voda, ktorá nenarúša kyslosť pôdy. Prihnojovanie sa vykonáva hnojivami určenými pre rododendrony, a to v jarnom období, kedy rastlina aktívne rastie. Rez nebýva nutný, pretože rastlina udržuje kompaktný tvar prirodzene, po odkvitnutí je však možné odstrániť zaschnuté kvety, čo podporí tvorbu púčikov na budúci rok. Mrazuvzdornosť dosahuje približne -20 ° C, mladé rastliny znášajú zimu lepšie pri ľahkom zakrytí čečinou. Choroby sa objavujú hlavne pri dlhodobom zamokrení alebo v ťažkej, nepriepustnej pôde, preto je dôležitá kvalitná drenáž. Na vytvorenie nízkeho porastu sa používa 5-7 rastlín na m². Výsadba je možná od marca do októbra, kvitnutie prebieha v máji.

Autor: Kristína| Revízia: 10.12. 2025

Viac na: Návod na pestovanie rododendronov