Jabloň kirghisorum (okrasná jabloň) Malus kirghisorum

Podrobný popis

Jabloň kirghisorum - botanický druh jablone pochádzajúci z horských oblastí Kyrgyzstanu a širšej časti Strednej Ázie, kde rastie v prirodzených jabloňových lesoch a na svahoch v nadmorských výškach približne 1200–1800 m. V odbornej literatúre býva uvádzaný ako menší strom, prípadne silnejší krík, ktorý v dospelosti dorastá asi do 6–10 m výšky a vytvára širokú, rozložitú až dáždnikovitú korunu. Výhony sú tenšie, bez tŕňov a nesú papierovité listy široko vajcovitého až eliptického tvaru. Na jar, obvykle v apríli až máji, sa objavujú kvety s priemerom približne 3–5 cm, svetloružové až takmer biele, ktoré pôsobia jemne a prirodzene. Druh je cenený nielen ako botanicky zaujímavá jabloň, ale aj ako cenný genetický zdroj pre šľachtenie, pretože pochádza z oblasti považovanej za jedno z centier pôvodu jabloní. Plody sú veľmi premenlivé, guľaté až valcovité, zelenkavé, žltkasté, červenkasté aj červené a môžu byť veľké približne 3–8 cm. Sú jedlé, chuťovo rozdielne podľa konkrétnej populácie a hodia sa na priame ochutnanie, ďalšie spracovanie aj ako zaujímavosť pre zbierkové a prírodné výsadby. Druh sa uplatní ako solitér, v krajinárskych kompozíciách, extenzívnejších sadoch aj ako súčasť genofondových a botanických výsadieb.

Pestovanie: Preferuje plné slnko, prípadne ľahký polotieň, na slnku býva násada kvetov aj vyfarbenie plodov najvýraznejšie. Pôda býva najvhodnejšia hlbšia, humózna a priepustná, so strednou vlhkosťou a dobrou drenážou, ideálne v rozmedzí pH 6,0–7,5. V ťažších íloch prospieva zapracovanie štrku či hrubšej organiky, na veľmi suchých stanovištiach pomáha mulč, ktorý stabilizuje vlahu. Rastliny sa vysádzajú najčastejšie od marca do novembra podľa typu balu, po výsadbe sa odporúča pravidelnejšia zálievka najmä v prvých dvoch vegetáciách. Po zakorenení znáša krátkodobé prísušky, dlhé sucho však obmedzuje kvitnutie aj veľkosť plodov. Hnojenie obvykle postačí mierne na jar, pri prehnojení dusíkom rastie citlivosť na vošky. Rez sa obmedzuje na výchovný a neskôr presvetľovací, vykonávaný po odkvitnutí alebo v predjarí, aby koruna zostala vzdušná a rýchlo osychala po daždi. V slovenskom klíme ide o spoľahlivo mrazuvzdornú drevinu približne do −29 °C, mladé stromy však prospievajú v závetrí bez neskorých jarných mrazových kotlín. Pre solitér sa ponecháva odstup aspoň 4–5 m od ďalších drevín, vo voľnejšom živom plote sa vzdialenosť medzi rastlinami pohybuje zhruba 1–1,5 m. Medzi možných škodcov patria vošky a obaľovače, z chorôb sa môže v nepriaznivých rokoch objaviť chrasta alebo múčnatka, napriek tomu býva zásah potrebný len výnimočne.

Autor: Kristýna | Revízia: 06.04. 2026