Iberka vždyzelená 'Wunderstumpfchen' - Iberis sempervirens 'Wunderstumpfchen'

Podrobný popis

Iberka vždyzelená 'Schneeflocke' - patrí medzi najspoľahlivejšie nízke trvalky pre slnečné, suchšie stanovište. V prírode obýva kamenisté svahy južnej Európy, kde je bežné kolísanie vlahy a prítomnosť vápenca. Kultivar 'Wunderstumpfchen' je selekcia s mimoriadne kompaktným rastom, vytvára husté, vankúšovité trsy z krátkych výhonov. Listy sú úzke, kožovité, sýto zelené a zostávajú na rastline aj cez zimu, takže porast drží štruktúru aj v období bez kvetov. Na jar, najčastejšie v apríli a máji, sa nad olistením objavujú ploché kvetenstvá 4–7 cm s drobnými štvorpočetnými kvetmi bielej farby. V čase plného kvitnutia vytvára vankúš svetlý prstenec, ktorý zvýrazní okraje chodníčkov, štrkových plôch aj kamenných múrikov. Kvety sú včelomilné a dobre sa spájajú s modrofialovými trvalkami, napríklad so šalviou, šantou, levanduľou alebo s jarnými cibuľovinami. V dospelosti dorastá obvykle 10–15 cm na výšku a 25–35 cm do šírky, takže sa ľahko zmestí aj do menších kompozícií. V porovnaní s vyššími kultivarmi je menej náchylný na rozvaľovanie po daždi a udržuje ostrú líniu výsadby. Rastlina nemá tŕne a nie je bežne považovaná za jedovatú, preto sa hodí aj do záhrad, kde sa pohybujú deti, pokiaľ sa rešpektujú bežné pravidlá, že okrasné rastliny nie sú určené na konzumáciu.

Pestovanie: V našich podmienkach je najdôležitejšie slnečné stanovište a pôda, ktorá rýchlo vysychá. Vhodný je priepustný substrát s prímesou štrku alebo drveného kameňa, skôr neutrálny až vápenitý s pH 6,5–8,0. V ťažších pôdach sa osvedčuje vyvýšený záhon a štrkový mulč, ktorý obmedzuje zimné premokrenie a znečistenie listov. Zálievka je potrebná hlavne po výsadbe, neskôr rastlina znáša sucho lepšie ako dlhodobo mokro. Hnojenie býva striedme, postačí jarný prídavok kompostu alebo hnojivo s nižším obsahom dusíka. Po odkvitnutí sa často volí ľahké skrátenie odkvitnutých stvolov, čím sa udrží kompaktný tvar a podporí sa zahustenie. Mrazuvzdornosť vyzretých rastlín sa pohybuje približne do -28 ° C, slabším miestom býva kombinácia mrazu a stojacej vody. Výsadba prebieha od marca do októbra, rozostupy sa volia okolo 30–35 cm, čo zodpovedá asi 8–11 rastlinám na m². Medzi možné problémy patria hniloby krčku a škvrnitosti pri dlhodobej vlhkosti, výnimočne vošky na mladých výhonkoch. V nádobách sa odporúča veľmi priepustný substrát a zimná ochrana pred vytrvalým dažďom, pretože korene sú citlivé na premokrenie viac ako na chlad. Pre začiatočníkov je praktické počítať s tým, že zdravé trsy vyžadujú viac svetla ako živín av polotieni sa predlžujú výhony a kvitnutie býva redšie.

Autor: Kristýna | Revízia: 08.01. 2026