Iberka vždyzelená 'Pink Ice' - Iberis sempervirens 'Pink Ice' Iberis sempervirens 'Pink Ice'

Podrobný popis

Iberka vždyzelená 'Pink Ice' - vždyzelená trvalka z čeľade kapustovitých, pôvodom z južnej Európy a Malej Ázie, kde rastie na slnečných, kamenistých svahoch. Kultivar 'Pink Ice' tvorí nízke, široko vankúšovité trsy s pevnými, úzko kopijovitými listami dlhými obvykle 2–4 cm. Olistenie je sýto zelené a dobre drží tvar aj v zime, čo z nej robí spoľahlivú výplň záhonov v období, keď väčšina trvaliek odpočíva. V apríli a máji sa na koncoch výhonov objavujú ploché kvetenstvá zložené z drobných štvorpočetných kvetov. Typický je jemný ružový nádych pukov a niekedy aj líček na bielych okvetných lístkoch, takže kvitnutie nepôsobí jednoliato. Kvety lákajú včely a ďalšie opeľovače, pritom rastlina nemá tŕne a nie je bežne považovaná za jedovatú. V záhradnej kompozícii sa 'Pink Ice' dobre kombinuje s levanduľou, šalviou, šantou, šedolistými trvalkami aj s cibuľovinami, kde zvýrazní jarné farby a súčasne vytvára čistú, nízku hranu výsadby. V čase kvitnutia sa trsy mierne zdvihnú, obvykle na 15–20 cm, do šírky sa postupne rozrastajú na 30–40 cm. Kvetenstvá majú priemer približne 4–7 cm a pri dobrom počasí držia farbu niekoľko týždňov. V porovnaní s čisto bielymi kultivarmi pôsobí 'Pink Ice' mäkšie a lepšie nadväzuje na ružové či fialové tóny v záhone bez toho, aby narušila pokojný, stredomorský charakter výsadby.

Pestovanie: V našich podmienkach je najdôležitejšie slnečné stanovište a pôda, ktorá rýchlo vysychá. Vhodný je priepustný substrát s prímesou štrku alebo drveného kameňa, skôr neutrálny až vápenitý s pH 6,5–8,0. V ťažších pôdach sa osvedčuje vyvýšený záhon a štrkový mulč, ktorý obmedzuje zimné premokrenie a znečistenie listov. Zálievka je potrebná hlavne po výsadbe, neskôr rastlina znáša sucho lepšie ako dlhodobo mokro. Hnojenie býva striedme, postačí jarný prídavok kompostu alebo hnojivo s nižším obsahom dusíka. Po odkvitnutí sa často volí ľahké skrátenie odkvitnutých stvolov, čím sa udrží kompaktný tvar a podporí sa zahustenie. Mrazuvzdornosť vyzretých rastlín sa pohybuje približne do -28 ° C, slabším miestom býva kombinácia mrazu a stojacej vody. Výsadba prebieha od marca do októbra, rozostupy sa volia okolo 30–35 cm, čo zodpovedá asi 8–11 rastlinám na m². Medzi možné problémy patria hniloby krčku a škvrnitosti pri dlhodobej vlhkosti, výnimočne vošky na mladých výhonkoch. V nádobách sa odporúča veľmi priepustný substrát a zimná ochrana pred vytrvalým dažďom, pretože korene sú citlivé na premokrenie viac ako na chlad. Pre začiatočníkov je praktické počítať s tým, že zdravé trsy vyžadujú viac svetla ako živín av polotieni sa predlžujú výhony a kvitnutie býva redšie.

Autor: Kristýna | Revízia: 08.01. 2026