Iberka vždyzelená 'Appen Etz' - Iberis sempervirens 'Appen Etz'

Podrobný popis

Iberka vždyzelená 'Appen Etz' - pôdopokryvná trvalka, na báze drevnatejšia trvalka z čeľade kapustovitých. Druh pochádza z južnej Európy a priľahlých oblastí severnej Afriky, kde rastie na slnečných, kamenistých svahoch často na vápencoch. Kultivar 'Appen Etz' vytvára kompaktné vankúše, obvykle 15–20 cm vysoké a 30–40 cm široké, s úzkymi, tmavo zelenými, lesklými listami, ktoré zostávajú zelené aj v zime. V apríli a máji sa nad listami dvíhajú plocho zaoblené kvetenstvo s priemerom až okolo 7 cm, zložená z drobných bielych kvetov s typicky nesúmernými korunnými lístkami. Kvety poskytujú nektár a peľ jarným opeľovačom. Rastlina nie je jedovatá, takže sa dobre uplatní aj v častiach záhrady blízko terasy alebo ciest. V kompozícii sa osvedčuje s taričkou (Aubrieta), husníkom (Arabis) a nízkymi trávami v štrkových výsadbách, kde vynikne jej čisto biela farba. Oproti starším a bujnejším formám iberky vždyzelené, ktoré môžu tvoriť voľnejšie kríčky, 'Appen Etz' drží nízky, pravidelný okraj a nevyžaduje oporu. Vynikne tiež ako previs cez nízky múrik alebo na čele záhona, kde pôsobí ako jarná svetlá linka. Vôňa býva nevýrazná.Je skvelou voľbou pre nenáročné výsadby s dlhodobým efektom.

Pestovanie: Osvedčuje sa na plnom slnku, v závetrí av pôdach s rýchlym odtokom vody. Najlepšie prospieva v štrkovitej až piesočnatohlinitej zemine, často s prímesou vápenca, s pH približne 6,8–8,2. Zálievka býva potrebná hlavne po výsadbe, neskôr rastlina znáša suchšie obdobie lepšie ako trvalo vlhkú pôdu. V nádobe sa obvykle volí drenážna vrstva a substrát zľahčený štrkom, zálievka sa vedie tak, aby koreňový bal medzi dávkami preschol. Hnojenie sa volí striedmo, vhodnejšie je ľahké prihnojenie na jar ako vysoké dávky dusíka, ktoré podporujú riedky rast. Po odkvitnutí sa obvykle vykonáva mierne skrátenie výhonov, aby vankúš zhustol a nestrácal kompaktný tvar, prípadne sa odstránia odkvitnuté kvetenstvo pre čistejší vzhľad. Rastliny sa vysádzajú najčastejšie od marca do mája alebo v septembri až októbri, kontajnerované rastliny je možné pri nezamrznutej pôde vysádzať od marca do októbra. Odporúčaný rozostup je 25–30 cm, čo zodpovedá zhruba 11–16 rastlinám na m². V našich podmienkach býva mrazuvzdorná približne do −22 °C, citlivejšia však môže byť na zimné premokrenie a holomrazy, kde prospieva ľahký kryt čečinou a drenážny mulč zo štrku, ktorý obmedzuje zaparenie krčku. Z chorôb sa môže objaviť hniloba krčku pri zamokrení a na ťažkých kyslých pôdach i nádorovitosť kapustovitých, zo škodcov najmä vošky na mladých výhonkoch a slimáci v jarnom období. V miestach s dlhodobo stojacou vodou v zime sa osvedčuje vyvýšený záhon alebo štrkový záhon s drenážou.

Autor: Kristýna | Revízia: 28.01. 2026