Iberka skalná- Iberis saxatilis

Podrobný popis

Iberka skalná - nízka, na báze drevnatejšia trvalka z čeľade kapustovitých, pochádzajúca z kamenistých svahov, skalných štrbín a horských stepí južnej Európy. V záhrade tvoria ploché vankúše vysoké približne 10 – 15 cm a široké okolo 25 – 30 cm. Úzke, tmavo zelené a lesklé listy zostávajú cez zimu prevažne neopadavé, takže rastlina drží štruktúru aj mimo kvitnutia. V apríli a máji sa na koncoch výhonov objavujú plochy zaoblené chocholíky s priemerom zhruba 3–5 cm, zložené z drobných štvorpočetných kvetov, väčšinou čisto bielych, u dozrievajúcich kvietkov s jemným ružovkastým tónom. Kvitnutie pôsobí ako svetlá čipka nad kameňom a vyniká aj v malých záhradách, kde je potrebný nízky, čitateľný okraj. Jarný nektár a peľ využívajú včely a ďalšie opeľovače. V kompozícii sa dobre kombinuje s taričkou (Aubrieta), plamienkou šidlovitou (Phlox subulata), materinou dúškou, nízkymi rozchodníkmi alebo kosatcami nízkych skupín, kde vynikne jej vankúšovitý habitus a vždyzelené olistenie.Je skvelou voľbou pre nenáročné výsadby s dlhodobým efektom.

Pestovanie: Osvedčuje sa na plnom slnku, v závetrí av pôdach s rýchlym odtokom vody. Najlepšie prospieva v štrkovitej až piesočnatohlinitej zemine, často s prímesou vápenca, s pH približne 6,8–8,2. Zálievka býva potrebná hlavne po výsadbe, neskôr rastlina znáša suchšie obdobie lepšie ako trvalo vlhkú pôdu. V nádobe sa obvykle volí drenážna vrstva a substrát zľahčený štrkom, zálievka sa vedie tak, aby koreňový bal medzi dávkami preschol. Hnojenie sa volí striedmo, vhodnejšie je ľahké prihnojenie na jar ako vysoké dávky dusíka, ktoré podporujú riedky rast. Po odkvitnutí sa obvykle vykonáva mierne skrátenie výhonov, aby vankúš zhustol a nestrácal kompaktný tvar, prípadne sa odstránia odkvitnuté kvetenstvo pre čistejší vzhľad. Rastliny sa vysádzajú najčastejšie od marca do mája alebo v septembri až októbri, kontajnerované rastliny je možné pri nezamrznutej pôde vysádzať od marca do októbra. Odporúčaný rozostup je 25–30 cm, čo zodpovedá zhruba 11–16 rastlinám na m². V našich podmienkach býva mrazuvzdorná približne do −22 °C, citlivejšia však môže byť na zimné premokrenie a holomrazy, kde prospieva ľahký kryt čečinou a drenážny mulč zo štrku, ktorý obmedzuje zaparenie krčku. Z chorôb sa môže objaviť hniloba krčku pri zamokrení a na ťažkých kyslých pôdach i nádorovitosť kapustovitých, zo škodcov najmä vošky na mladých výhonkoch a slimáci v jarnom období. V miestach s dlhodobo stojacou vodou v zime sa osvedčuje vyvýšený záhon alebo štrkový záhon s drenážou.

Autor: Kristýna | Revízia: 28.01. 2026