Hosta clausa var normalis

Podrobný popis

Hosta clausa var normalis - botanická varieta fankie pochádzajúca z Kórejského polostrova, v literatúre opísaná F. Maekawom v roku 1937. V prírode rastie v riedkych lesoch a na vlhkejších svahoch, kde je pôda bohatá na humus a leto býva bez dlhých prísuškov. Od príbuznej Hosta clausa sa líši tým, že kvety sa otvárajú, zatiaľ čo u druhu zostávajú púčiky často uzavreté. Rastlina vytvára nízky, pozvoľna výbežkatý porast a v priebehu 2 – 5 rokov dokáže zaplniť plochu ako pôdopokryvná trvalka. Olistenie býva zhruba 20 – 30 cm vysoké a trs sa postupne rozrastá približne na 50 – 70 cm do šírky. Listy sú úzko eliptické až vajcovité, lesklo zelené, s jemne vystúpenou žilnatinoou a špicatejším zakončením, zvyčajne 12 – 18 cm dlhé, na rube svetlejšie. Stopky môžu mať jemné červené bodkovanie, ktoré je badateľné najmä pri mladých listoch. V júli až auguste vyrastajú nad listy pevné stonky približne 60 – 70 cm s lievikovitými až zvončekovitými kvetmi tmavolevandulovej až fialovej farby, väčšinou bez výraznej vône. Kvety vyhľadávajú včely a čmeliaky a v kompozícii sa uplatnia aj ako jemnejší kontrast k veľkolistým kultivarom. Vďaka výbežkom dobre funguje pred a medzi drevinami, pozdĺž ciest alebo pri vodných prvkoch, spoločne s papraďami, astilbami či pľúcnikmi. Po požití môže byť dráždivá pre psy a mačky, preto sa volí mimo dosahu ohryzu.

Pestovanie: Stanovište volíme v polotieni až tieni, modrý odtieň listov sa udržuje najlepšie mimo ostrého poludňajšieho slnka a na mieste s rovnomernou vlhkosťou. Vhodná je humózna, výživná pôda, ktorá zostáva mierne vlhká, ale je priepustná, aby korene v zime netrpeli premokrením. Odporúčané pH sa pohybuje približne medzi 6,0 – 7,5, vápnik väčšinou neprekáža. Výsadba sadenice fankie prebieha od marca do októbra, najlepšie do vopred vylepšenej pôdy s kompostom; mulč pomáha udržať vlahu a čisté listy. Pre dospelý trs sa ponecháva rozostup asi 80 – 100 cm, čo zodpovedá zhruba 1 – 2 rastlinám na m², pri výsadbe pre rýchlejšie zapojenie sa volí hustejší spon. Na jar sa odstraňujú zvyšky zaschnutých listov a po odkvitnutí aj kvetné stonky, rez do živého pletiva zvyčajne nie je potrebný. Hnojenie sa rieši na jar kompostom alebo hnojivom pre trvalky, prehnojovanie dusíkom zvyšuje mäkkosť listov. Pri pestovaní v kvetináči je vhodná väčšia nádoba s drenážnou vrstvou a pravidelnou zálievkou, v zime sa pri nádobách osvedčuje ochrana koreňového balu pred premrznutím. Mrazuvzdornosť vyzretých trsov sa v záhradnej pôde zvyčajne pohybuje okolo -30 °C, mladé výsadby ocenia ľahký zimný mulč. Z problémov sa môžu na jar objaviť slimáky a ulitníky, pri nádobách aj nosatce, a je vhodné sledovať vírusové ochorenia host, najmä pri delení a výmene rastlín.

Autor: Nikol | Revízia: 30. 1. 2026