Horkoň horký Picrasma quassioides

Podrobný popis

Pajasan - opadavý strom z čeľade simarubovitých, pochádzajúci od Himalájí po mierne oblasti východnej Ázie (Čína, Kórea, Japonsko). V prírode rastie v lesoch a na ich okrajoch, často v hlbších, vlhších pôdach. V záhrade vytvára strom obvykle 10–15 m vysoký a približne 6–8 m široký s čistou korunou. Listy sú nepárno perovité, 15–40 cm dlhé, zložené zo 7–15 lístkov s nepravidelne pílkovitým okrajom, a pri rozmliaždení môžu ľahko aromaticky voňať. V máji až júni sa objavujú strapce drobných kvetov zelených až žltozelených, ktoré nie sú nápadné, ale priťahujú drobné opeľovače. Po odkvitnutí sa tvoria malé kôstkovičky, najprv červené a pri dozrievaní na prelome septembra a októbra tmavnú do čiernej. Jesenné lístie sa sfarbuje do žltej, oranžovej až načervenalej. Kôra a drevo sú výrazne horké, v tradičnom užití sa z nich pripravovali horké extrakty a farbivá, v modernej praxi sa spomína aj využitie látok typu quassinoidov v prípravkoch na ochranu rastlín. V kompozícii dobre ladí s javormi, jaseňmi, kalinami a svídbami, kde zložený list vytvára jemnú textúru.

Pestovanie: Pre pestovanie v Česku sa osvedčuje stanovište na plnom slnku až v polotieni, ideálne v závetrí, aby sa obmedzilo zimné vysušovanie. Pôda býva najlepšia hlbšia, humózna a výživná, stále mierne vlhká, ale dobre priepustná, približne pH 6,0–7,5. Dlhodobé premokrenie aj extrémne sucho sa môžu prejaviť slabším rastom a predčasným žltnutím listov, po zakorenení však strom znáša aj kratšie suché obdobie. Výsadba sa zvyčajne vykonáva od marca do mája alebo od septembra do novembra. Pri solitére sa ponecháva priestor aspoň 6–8 m do šírky, pri výsadbe v rade sa vzdialenosť medzi stromami volí približne 5–7 m. Hnojenie sa rieši skôr organicky, kompostom alebo pomaly rozpustným hnojivom na jar, aby prírastky dobre vyzreli. Rez nie je potrebný, prípadné presvetlenie koruny sa vykonáva v zime alebo skoro na jar. Mrazuvzdornosť sa v európskych zdrojoch uvádza zhruba okolo -20 °C, v chránených polohách aj o niečo nižšie, mladé rastliny sa oplatí chrániť pred holomrazmi mulčom a závetrím. Z chorôb a škodcov sa môžu objaviť vošky či škvrnitosti listov, väčšinou len pri strese z pôdy a vlahy. Oproti pajasanu (Ailanthus altissima) netvorí hojné koreňové výmladky a zvyčajne sa nespráva invazívne, čo uľahčuje dlhodobú údržbu. V mestských výsadbách znáša znečistené ovzdušie, pokiaľ má koreňový priestor bez zhutnenia. Pestovanie v nádobe je možné len v mladosti a vyžaduje pravidelnú zálievku a zimnú ochranu koreňového balu.

Autor: Kristína | Revízia: 20.02. 2026