Holboellia latifolia Holboellia latifolia

Podrobný popis

Holboellia latifolia - vždyzelená popínavá drevina z čeľade Lardizabalaceae, pochádzajúca z horských oblastí západnej Číny a Himalájí, kde prirodzene rastie na okrajoch lesov a v krovinách v nadmorských výškach okolo 1500 – 3000 m. V našich podmienkach dorastá do výšky 5 – 8 m a šírky 2 – 4 m podľa typu opory a rezu. Vytvára dlhé, ohybné, ovíjavé výhonky, ktoré sa samy prichytávajú k opore. Listy má dlaňovito zložené, najčastejšie z 3 – 5 kožovitých lístkov dlhých 6 – 12 cm, tmavozelených a lesklých, na rube svetlejších. V miernych zimách zostávajú na rastline, pri silnejších mrazoch môže časť olistenia opadať. Kvitnutie nastáva v apríli až máji. V pazuchách listov sa tvoria previsnuté strapce drobných zvončekovitých kvetov. Samčie kvety bývajú svetlokrémové, samičie ružovkasté až purpurové, často sa objavujú na oddelených rastlinách, pretože druh je väčšinou dvojdomý. Kvety jemne a príjemne voňajú s nádychom vanilky, čo zvyšuje atraktivitu rastliny v jarnom období. Pri prítomnosti geneticky odlišného jedinca dochádza k nasadeniu plodov. Tie sú 5 – 10 cm dlhé, podlhovasto vajcovité, pri dozrievaní purpurovo až fialovo sfarbené. Po otvorení odhaľujú belavú, rôsolovitú dužinu s drobnými čiernymi semenami. Dužina má jemne nasladlú chuť a v domovine sa konzumuje čerstvá. Rastlina sa uplatňuje ako popínavá drevina na pergoly, oblúky, ploty aj severné a východné steny domov, kde vytvára celoročne pôsobiacu zelenú stenu s jarným kvetom a jesenným efektom plodov.

Pestovanie: Rastline vyhovuje polotieň až svetlý tieň, ideálne na chránenom, teplejšom stanovišti bez studených zimných vetrov. Na plnom slnku prosperuje iba pri dostatočnej pôdnej vlhkosti. Pôda má byť hlbšia, humózna, dobre priepustná, mierne kyslá až neutrálna s pH približne 5,5 – 7. Pri výsadbe je vhodné zapracovať kompost a zabezpečiť drenážnu vrstvu, najmä v ťažších pôdach. Rastliny sa vysádzajú na jar alebo na jeseň s rozostupmi 1,5 – 2 m podľa plánovaného zapojenia porastu. Mladé výsadby vyžadujú pravidelnú zálievku, po zakorenení znášajú krátkodobé sucho, dlhodobé premokrenie však vedie k poškodeniu koreňov. Rez sa vykonáva po odkvitnutí alebo v lete a obmedzuje sa na skrátenie prerastajúcich výhonkov a tvarovanie porastu. Silný spätný rez znáša dobre, pretože rastlina spoľahlivo obrastá od bázy. Mrazuvzdornosť vyzretých jedincov dosahuje približne -12 až -15 °C. V chladnejších oblastiach Slovenska je vhodné chrániť koreňový krčok vrstvou mulču a mladé rastliny počas prvých rokov po výsadbe zakrývať netkanou textíliou. Pri silných mrazoch môže nadzemná časť čiastočne namrznúť, na jar však zvyčajne regeneruje. Druh je vo všeobecnosti odolný voči bežným chorobám a škodcom, na nevhodnom stanovišti sa môže objaviť chloróza spôsobená vápenatou pôdou.

Autor: Jana | Revízia: 16. 2. 2026