Hlavatka alpínska - Cephalaria alpina
Kód: 1859.png?63cfc931)
.png?63cfc961)
.png?63cfc981)
.png?63cfc9a0)
Podrobný popis
Hlavatka alpínska - veľmi zaujímavý kultivar.Pochádza z montánnych až subalpínskych polôh juhozápadných a stredných Álp, Jury a severných Apenín, kde rastie vo vysokých bylinných lemoch, na sutinách a okrajoch krovín, často na živných, vápnikom bohatších pôdach. V záhrade vytvára pevný trs s prízemnou ružicou delených, zubatých listov, na rube jemne chlpatých. Listy mávajú 15–30 cm a držia dobrý vzhľad aj mimo doby kvetu. Z ružice vyrastajú priame, dobre olistené a vetvené stonky, na ktorých koncoch sa v lete otvárajú guľovité kvetné hlávky s priemerom približne 3–5 cm. Farba kvetov je krémovo žltá až svetlo žltá, stred býva o tón tmavší a celý kvet pripomína jemný „vankúšik“. V našich podmienkach máva v kvete najčastejšie 1–1,5 m, na výživnej pôde môže dosiahnuť aj okolo 1,8 m, do šírky sa rozrastá zhruba na 0,5–1 ma plnej veľkosti obvykle dosahuje počas 2–5 rokov. Vôňa sa väčšinou výrazne neprejavuje, zato nektár a peľ vyhľadávajú včely aj motýle. Rastlina sa uplatní ako zvislý akcent v trvalkovom záhone, v lúčnom páse aj vo voľnejších výsadbách pri kríkoch. Dobre ladí s okrasnými trávami, strapatkami, zavinutkami, rebríčkami alebo so šalviami, ktoré nadväzujú kvitnutím v lete. Kvetné hlávky sú použiteľné na rez do letných väzieb.
Pestovanie: Rastline vyhovuje plné slnko až polotieň, v teplejších oblastiach SR prospieva aj na mierne pritienenom stanovisku s rovnomernejšou vlhkosťou. Najlepšie rastie v hlbšej, živnej a priepustnej pôde od hlinitej po ílovitohlinitú, znáša aj vápenité podložie, odporúčané pH je približne 6,0–8,0. Zimné premokrenie sa považuje za rizikové, preto sa v ťažkých pôdach uplatní drenáž alebo vyvýšený záhon. V prvej sezóne je dôležitá pravidelná zálievka, po zakorenení sa obvykle vyrovná aj s krátkym suchom. Ako výživa sa osvedčuje jarný kompost alebo organické hnojivo, na veterných miestach pomôže nenápadná opora stoniek. Rastliny sa vysádzajú od marca do októbra, najistejšia je jar alebo skorá jeseň. Odporúčaný rozostup je zhruba 80–100 cm, čo zodpovedá 1–2 rastlinám na m². Stonky sa po odkvitnutí alebo na konci jesene skracujú, časť odkvitnutých hlávok môže zostať pre zimný efekt a mierny samovýsev. Mrazuvzdornosť vyzretých trsov je približne do -25 °C, mladým výsadbám prospieva ľahký zimný mulč pri holomrazoch. Slimáci bývajú problémom len výnimočne, pri dlhodobom suchu a zahustení sa môže objaviť múčnatka.
Autor: Nikol | Revízia: 21.1. 2026
Buďte prvý, kto napíše príspevok k tejto položke.
