Hamamel prostredný 'Westerstede'

Podrobný popis

Hamamel prostredný 'Westerstede' - záhradný hybrid hamamelu, vzniknutý krížením druhov Hamamelis mollis a H. japonica. Kultivar bol vypestovaný v Nemecku v 70. rokoch 20. storočia v škôlkach Helmers v mestečku Westerstede v Dolnom Sasku a svoj názov prevzal práve po tomto mieste. Ide o opadavý ker až malý strom (podľa dostupnej varianty) so široko vázovitým, rozkladitým hábitom, ktorý v dospelosti dosahuje približne 3-4 m výšky a 2,5-3 m šírky. Vetvy sú vystúpavé, postupne sa rozkladajú do strán a vytvárajú miskovitý tvar, ktorý dobre zapadá do predzáhradiek aj menších záhrad. Listy má široko vajcovité, 8-12 cm dlhé, v sezóne stredne až tmavo zelené, na líci často mierne lesklé a na rube jemne plstnaté. Na jeseň prechádzajú do žltých až oranžových odtieňov, niekedy s červeným nádychom, takže poskytuje výrazný jesenný efekt. Hlavnou ozdobou sú kvety objavujúce sa na bezlistých vetvách obvykle od februára do marca, v chladnejších rokoch aj na prelome marca a apríla. Nesú štyri úzke, stužkovito zvlnené, korunné plátky svetlo až sýto žltej farby, dlhé okolo 3 cm, s vínovo sfarbeným kalichom. Kvety bývajú zoskupené v krátkych zväzočkoch pozdĺž vetiev, pri mraze sa zvinujú a po oteplení znovu rozvíjajú. Vôňa je v popisoch uvádzaná rozdielne, väčšina pestovateľov ju hodnotí ako jemnú až slabú, vyniká pri pokojnom priblížení ku kvetom. 'Westerstede' patrí medzi neskôr kvitnúce hamamely, vhodne nadväzuje na rané kultivary a rozširuje dobu zimnej divadla. V záhradnej kompozícii sa uplatňuje ako solitéra v trávniku, v kombinácii so stálezelenými drevinami, vresmi a vresovcami, jarnými cibuľovinami alebo nízkymi azalkami, kde žlté kvety a jesenné farby listov vyniknú na tmavšom pozadí.

Pestovanie: Je vhodné chránené stanovište na plnom slnku alebo ľahký polotieň, aby sa podporilo bohaté kvitnutie a sýte jesenné farby. Krík preferuje kyslú až neutrálnu, humóznu, mierne vlhkú, ale priepustnú pôdu s pH okolo 5,0-6,5 bez trvalého zamokrenia, v ťažších pôdach prospieva zvýšený záhon s prídavkom rašeliny a kompostu a vrstva mulča, ktorá obmedzuje výkyvy teplôt i výparu. Sadenice sa vysádzajú od marca do mája alebo na jeseň od septembra do novembra, s rozostupmi okolo 2,5-3 m, aby mala rastlina priestor na plné rozvinutie koruny. Zálievka býva najdôležitejšia v prvých rokoch po výsadbe av dlhšom letnom suchu, kedy sa volí hlbšie, menej časté preliatie, u starších jedincov je koreňový systém už odolnejší. Hnojenie sa vykonáva striedmo, na jar postačí vrstva dobre zotleného kompostu alebo pomaly rozpustné hnojivo pre okrasné kríky. Hamamel znáša iba ľahký tvarovací rez ihneď po odkvitnutí, odstraňujú sa predovšetkým poškodené a krížiace sa konáre, staršie rastliny silnejší zásah horšie regenerujú. V našich podmienkach je ker mrazuvzdorný do -25 °C, mladé rastliny však ocenia zimný mulč koreňového priestoru a závetrie. Všeobecne ide o zdravý druh, ktorý býva málo napádaný škodcami, v premokrených pôdach sa môžu objaviť hubové choroby koreňov či kôry, ktorým predchádza dobrá drenáž a vhodná voľba stanovišťa. Pri vhodne zvolenom stanovisku a základnej starostlivosti sa hamamel stáva dlhovekou dominantou zimnej záhrady a spoľahlivým zdrojom kvetov na predjarné väzby.

Autor: Jana | Revize: 24.11. 2025