Gypsomilka plazivá 'Rosea' - Gypsophila repens 'Rosea'

Podrobný popis

Gypsomilka plazivá 'Rosea' - horská trvalka rozšírená vo vápencových Alpách, Karpatoch a ďalších európskych pohoriach, kde rastie na slnečných kamenistých svahoch s rýchlym odtokom vody. Kultivar 'Rosea' si zachováva typický kobercový habitus, ale kvitne v ružových tónoch. Vytvára vankúše obvykle 10–20 cm vysoké a 30–45 cm široké, listy sú drobné, šedozelené a porast býva polostálozelený. Od mája do augusta sa nad listami objavujú drobné hviezdičkovité kvety svetlo ružovej farby, často s jemným prechodom do biela, ktoré priťahujú opeľovače a dobre sa hodia aj na sušenie. V záhrade sa uplatní v skalkách, na suchých múrikoch, v korytoch aj ako lemovanie štrkových záhonov, kde vytvára mäkký previs cez okraje. Dobre ladí s taričkami, rozchodníkmi, nízkymi kosatcami, materinou dúškami a ďalšími suchomilnými trvalkami, ktoré zdieľajú požiadavku na drenáž. Oproti vysokým šaterom typu Gypsophila paniculata nezaberá priestor do výšky a umožňuje výsadby aj v úzkych pásoch.Ideálne do trvalkových záhonov, skaliek, nádob, ale krásne vynikne aj ako solitéra.

Pestovanie: Najlepšie výsledky prináša plné slnko, závetrie a ľahká, výrazne priepustná pôda so štrkovou drenážou, ideálne s prímesou vápenca. Vhodné pH býva neutrálne až zásadité, približne 6,8-8,0. Zálievka sa drží striedma, po zakorenení rastliny znášajú sucho, rizikom je naopak zimné zamokrenie a utuženie, ktoré podporuje hniloby krčku a stonkovej hniloby. Ako jednoduchá prevencia sa osvedčuje minerálny mulč z drobného štrku, ktorý udržuje krčok suchý a obmedzuje rozstrek pôdy na listy. Hnojenie sa obvykle drží mierne, v chudobných pôdach postačí malé množstvo kompostu na jar, prehnojenie dusíkom zvyšuje mäkký rast. Po odkvitnutí je možné porast ľahko skrátiť, čím sa podporí zahustenie vankúša. Výsadba sa vykonáva od marca do októbra, v nádobách je dôležitý odtokový otvor a minerálny substrát, napríklad zmes záhradnej zeminy, piesku a štrku. Mrazuvzdornosť vyzretých rastlín sa pohybuje až do -34 ° C, napriek tomu v ťažkých pôdach pomáha zimná ochrana pred priamym premáčaním a umiestnenie na vyvýšené miesto. Za bežných podmienok býva šatier málo napádaný škodcami, v premokrených stanovištiach sa však môžu objaviť hubové choroby krčku. Rozmnožovanie sa vykonáva výsevom alebo koreňovými rezňami. Pri plošnej výsadbe sa počíta zhruba 7–9 rastlín na m², čo zodpovedá rozostupu okolo 25–30 cm.

Autor: Kristýna | Revízia: 28.01. 2026