Grévia dvojlaločná var. parviflora Grewia biloba var. parvilora

Podrobný popis

Grévia dvojlaločná var. parviflora - opadavý ker až menší strom z čeľade slezovité (Malvaceae), pôvodom z východnej Ázie. V domovine rastie na svetlinách, kamenistých svahoch a v krovinách, často na teplejších stanovištiach s dobrou drenážou. V našich podmienkach tvorí nepravidelne rozložitý ker so štíhlymi, jemne plstnatými výhonkami a nápadnými dvojlaločnými listami, ktoré pripomínajú zmenšené ginko. Bežne dorastá do 1,5 – 3 m, v priaznivej mikroklíme môže byť vyšší aj širší. Listy sú striedavé, vajcovité až plytko dvojlaločné, na rube s hviezdicovitými chĺpkami, vďaka ktorým pôsobia mäkko a matne. V júli až auguste sa v pazuchách listov objavujú drobné päťpočetné kvety krémovo žltej až belavej farby so žltým „okom“ tyčiniek (priemer 1 – 1,5 cm). Kvety poskytujú nektár a peľ pre opeľovače. Následne sa môžu vytvárať drobné kôstkovice, ktoré prechádzajú zo zelenožltej do oranžovej až červenej farby a predlžujú dekoratívnosť do jesene. Ker sa uplatní ako solitér do menších záhrad, do voľných živých plotov aj do prírodne ladených výsadieb k tavoľníkom, dráčom či okrasným trávam. Na jeseň sa listy sfarbujú do žltých až okrových tónov.

Pestovanie: Najlepšie prospieva na plnom slnku, v chladnejších oblastiach je cenné teplé závetrie pri stene alebo na svahu. Vyhovuje jej priepustná hlinitopiesočnatá pôda, ktorá drží miernu vlahu, ale po daždi sa rýchlo odvodní, odporúčané pH je približne 5,5–7,5. Rastliny sa vysádzajú od marca do októbra, istejší býva jarný termín. Zálievka je dôležitá v prvom roku po výsadbe a v dlhšom suchu, v ťažkých pôdach pomáha drenážna vrstva a mulč z kôry alebo listovky. Prihnojenie kompostom na jar podporuje rast, udržiavací rez sa vykonáva na konci zimy odstránením poškodených a zahusťujúcich konárov. Mrazuvzdornosť vyzretých rastlín sa uvádza približne okolo −16 až −20 °C, mladé výsadby môžu namŕzať skôr, preto sa v prvých zimách osvedčuje zimný kryt koreňov a ochrana pred vysušujúcim vetrom. V teplých polohách býva ker spoľahlivejší v kvitnutí i dozrievaní plodov. Medzi možné problémy patria vošky na mladých výhonkoch a pri dlhodobom premokrení hniloby koreňov. Pre voľný živý plot sa volí rozostup asi 1–1,2 m. V nádobe sa pestuje v priestrannom kontajneri s priepustným substrátom, ktorý v zime rýchlo nepremŕza, nádoba sa izoluje. Pre solitérnu výsadbu je vhodný odstup aspoň 2–3 m od ďalších kríkov.

Autor: Nikol | Revízia: 12. 2. 2026