Granátové jablko 'Fina Tendral' Punica granatum 'Fina Tendral'

Podrobný popis

Granátové jablko 'Fina Tendral' - tradičná, v Európe široko pestovaná odroda granátovníka, spájaná so španielskymi sadmi a stredomorskou klímou. Vytvára opadavý ker až menší strom s viacerými kmeňmi, v dospelosti zvyčajne 2 – 3 m vysoký a podobne široký. Listy sú úzke, lesklo zelené, na jeseň žltnú. Kvety sa objavujú od mája do júla, často aj postupne počas leta, sú zvonkovité, oranžovočervené a nápadné na koncoch letorastov. Odroda je cenená pre sladkú chuť a väčšie plody, obvykle okolo 8 cm, s červeno vyfarbenou šupkou. Miešky bývajú šťavnaté, s nižšou trpkosťou, a prirodzene obsahujú vitamín C a polyfenoly, ktoré sa pri granátových jablkách viažu k typickej farbe aj chuti. V kuchyni sa uplatnia čerstvé zrná do šalátov, dezertov a jogurtov, šťava do nápojov aj ako základ sirupov. Odroda je samosprašná, ale pri pestovaní dvoch geneticky odlišných rastlín sa môže zvýšiť násada a veľkosť plodov. Aby granátové jablko rodilo, musí zhodiť listy.

Pestovanie: V našich podmienkach sa často pestuje ako prenosná rastlina, prípadne vyžaduje veľmi starostlivú zimnú ochranu. Staršie, dobre vyzreté rastliny bývajú voči mrazu odolnejšie než mladé výpestky. Pre dobré vyzrievanie dreva aj plodov je najdôležitejšie plné slnko, teplé závetrie a mikroklíma pri južnej stene, kde sa cez deň akumuluje teplo a v noci sa pomalšie stráca. Pôda sa osvedčuje ľahká, priepustná a dostatočne výživná, ideálne hlinitopiesočnatá, s drenážou a pH približne 6,0 – 7,2. Vápnité pôdy a vysoký obsah vápnika mu nesvedčia, preto sa volia substráty s nízkym obsahom vápnika a pri výsadbe do ťažších pôd sa pridáva piesok a štrk. Výsadba do voľnej pôdy býva najistejšia na jar od marca do mája, v teplejších polohách aj na jeseň od septembra do októbra. Zálievka je dôležitá hlavne v prvom roku po výsadbe a pri raste plodov, po zakorenení znáša krátkodobé sucho, dlhodobé premokrenie však podporuje koreňové hniloby a zhoršuje vyzrievanie výhonov. Hnojenie sa volí striedme, na jar kompost alebo vyvážené hnojivo, v lete sa obvykle obmedzuje dusík a podporuje sa vyzrievanie pletív draslíkom. Ak sa vysádzajú mladé rastliny, často sa po výsadbe zrezávajú zhruba na 30 cm, aby sa podporilo rozkonárenie a vytvoril sa pevný viackmeň. Pri starších rastlinách sa rez vykonáva koncom zimy až skoro na jar, koruna sa udržiava vzdušná, odstraňujú sa slabé, križiace sa a poškodené výhony a ponecháva sa niekoľko kostrových konárov. Mulč z kôry alebo štiepky stabilizuje vlhkosť a chráni koreňový krčok, v chladnejších oblastiach sa kombinuje so zimným krytom. Pre pravidelnú plodnosť je dôležité, aby granátovník prešiel obdobím opadu listov, pretože bez prirodzeného „zimného pokoja“ často nasadzuje menej kvetov. Prvé tri roky sa preto odporúča viesť rastlinu ako prenosnú, až po zosilnení možno skúsiť výsadbu do voľnej pôdy v najteplejšej časti záhrady. Pri pestovaní v nádobe sa volí objem aspoň 30 – 60 l a na dno sa dáva silná drenážna vrstva, aby voda nestála pri koreňoch. Na zimu sa rastliny premiestňujú do zimnej záhrady alebo bezmrazovej miestnosti, pri opadavom strome môže byť aj tmavšia, zálievka sa výrazne obmedzuje. V januári až februári je možné rastlinu preniesť do miestnosti s izbovou teplotou, kde začne rýchlo pučať, a od polovice mája sa obvykle vracia von. Vo voľnej pôde sa odporúčajú rozostupy približne 1,5 – 2 m. Mrazuvzdornosť druhu sa obvykle uvádza zhruba −10 °C, pričom najcitlivejšie bývajú mladé rastliny a koreňový krčok.

Autor: Kristýna | Revízia: 16.02.2026