Granátové jablko 'Favorite' Punica granatum 'Favorite'

Podrobný popis

Granátové jablko 'Favorite' - odroda granátovníka pestovaná predovšetkým pre zvýšenú odolnosť voči mrazu a kompaktný rast. V literatúre a v ponuke škôlok sa uvádza pôvod v južnom Rusku, kde sa vyberali odolnejšie typy pre chladnejšie podmienky. V našich záhradách rastie zvyčajne ako viackmenný ker s jemne tŕnitými vetvičkami a pri pravidelnom reze si udržiava výšku zhruba 1,2 – 2 m a podobnú šírku. Listy sú lesklo zelené, na jeseň žltnú a opadávajú. Od júna do augusta sa objavujú zvonkovité až rúrkovité kvety v odtieni oranžovej až oranžovočervenej. Plody bývajú menšie než pri teplomilných trhových odrodách, približne 5 – 7 cm v priemere, s osviežujúcou sladkokyslou chuťou. Jedlá časť je tvorená šťavnatými mieškami, ktoré bežne obsahujú vitamín C a pestré polyfenoly, využiteľné hlavne v čerstvých šalátoch, jogurtoch, šťavách alebo sirupoch. Odroda je samosprašná, pri pestovaní spolu s ďalšou odrodou granátovníka sa však často zvyšuje násada plodov.

Pestovanie: V našich podmienkach sa často pestuje ako prenosná rastlina, prípadne vyžaduje veľmi starostlivú zimnú ochranu. Staršie, dobre vyzreté rastliny bývajú voči mrazu odolnejšie než mladé výpestky. Pre dobré vyzrievanie dreva aj plodov je najdôležitejšie plné slnko, teplé závetrie a mikroklíma pri južnej stene, kde sa cez deň akumuluje teplo a v noci sa pomalšie stráca. Pôda sa osvedčuje ľahká, priepustná a dostatočne výživná, ideálne hlinitopiesočnatá, s drenážou a pH približne 6,0 – 7,2. Vápnité pôdy a vysoký obsah vápnika mu nesvedčia, preto sa volia substráty s nízkym obsahom vápnika a pri výsadbe do ťažších pôd sa pridáva piesok a štrk. Výsadba do voľnej pôdy býva najistejšia na jar od marca do mája, v teplejších polohách aj na jeseň od septembra do októbra. Zálievka je dôležitá hlavne v prvom roku po výsadbe a pri raste plodov, po zakorenení znáša krátkodobé sucho, dlhodobé premokrenie však podporuje koreňové hniloby a zhoršuje vyzrievanie výhonov. Hnojenie sa volí striedme, na jar kompost alebo vyvážené hnojivo, v lete sa obvykle obmedzuje dusík a podporuje sa vyzrievanie pletív draslíkom. Ak sa vysádzajú mladé rastliny, často sa po výsadbe zrezávajú zhruba na 30 cm, aby sa podporilo rozkonárenie a vytvoril sa pevný viackmeň. Pri starších rastlinách sa rez vykonáva koncom zimy až skoro na jar, koruna sa udržiava vzdušná, odstraňujú sa slabé, križiace sa a poškodené výhony a ponecháva sa niekoľko kostrových konárov. Mulč z kôry alebo štiepky stabilizuje vlhkosť a chráni koreňový krčok, v chladnejších oblastiach sa kombinuje so zimným krytom. Pre pravidelnú plodnosť je dôležité, aby granátovník prešiel obdobím opadu listov, pretože bez prirodzeného „zimného pokoja“ často nasadzuje menej kvetov. Prvé tri roky sa preto odporúča viesť rastlinu ako prenosnú, až po zosilnení možno skúsiť výsadbu do voľnej pôdy v najteplejšej časti záhrady. Pri pestovaní v nádobe sa volí objem aspoň 30 – 60 l a na dno sa dáva silná drenážna vrstva, aby voda nestála pri koreňoch. Na zimu sa rastliny premiestňujú do zimnej záhrady alebo bezmrazovej miestnosti, pri opadavom strome môže byť aj tmavšia, zálievka sa výrazne obmedzuje. V januári až februári je možné rastlinu preniesť do miestnosti s izbovou teplotou, kde začne rýchlo pučať, a od polovice mája sa obvykle vracia von. Vo voľnej pôde sa odporúčajú rozostupy približne 1,5 – 2 m. Mrazuvzdornosť druhu sa obvykle uvádza zhruba −10 °C, pričom najcitlivejšie bývajú mladé rastliny a koreňový krčok.

Autor: Kristýna | Revízia: 16.02.2026