Glorióza Rothschildiana Gloriosa rothschildiana

Podrobný popis

Glorióza Rothschildiana - exotická a popínavá trvalka z čeľade Colchicaceae, často uvádzaná aj ako Gloriosa rothschildiana. Pochádza z tropickej a subtropickej Afriky a časti Ázie, kde rastie na okrajoch krovín, v trávach aj na piesočnatých pôdach. Z prstovitých hľúz vyrastajú tenké lodyhy s kopijovitými listami, ktorých špičky sa predlžujú v úponky a prichytávajú sa k opore. V našich podmienkach dorastá obvykle 1,5 – 2 m, šírka trsu sa drží okolo 0,3 – 0,5 m podľa použitej opory. V lete nesie jednotlivé kvety s priemerom približne 8–10 cm, s dozadu ohnutými, zvlnenými okvetnými lístkami. Typická je kombinácia červenej až karmínovej s jasne žltým lemom a dlhými tyčinkami, ktorá pripomína plameň. Vôňa býva nevýrazná, kvety však často navštevuje hmyz. V kompozícii sa uplatňuje ako výrazná, ale stále ľahká vertikála medzi strapatkami, šalviami a okrasnými trávami, prípadne pri výsadbe do väčšej nádoby k mriežke. Kvety sú vhodné na rez, otvárajú sa postupne a vo váze vydržia niekoľko dní. Všetky časti rastliny sú jedovaté, obsahujú alkaloidy vrátane kolchicínu, takže nie je určená na konzumáciu a pri manipulácii je vhodná opatrnosť.

Pestovanie: V podmienkach SR sa pestuje ako prenosná rastlina alebo letná dekorácia, pretože hľuzy neodolávajú mrazu. Hľuzy sa vysádzajú na jar, obvykle v marci až apríli do nádoby, von sa rastliny umiestňujú po odznení mrazov. Vsádza sa plytko, zhruba 7–10 cm pod povrch, s rozostupmi približne 30–40 cm, v nádobe obvykle 1 hľuza na 3–5 l substrátu. Pri výsadbe sa špicatý rastový koniec hľuzy chráni pred zlomením, pretože poškodenie spomaľuje pučanie. Vyhovuje jej teplé záveterné stanovište na plnom slnku až v ľahkom polotieni a priepustná, humózna pôda s dobrou drenážou, odporúčané pH sa pohybuje okolo 6–7. V nádobe sa osvedčuje zmes kvalitného substrátu s prímesou perlitu alebo hrubého piesku a drenážna vrstva na dne. Počas rastu sa udržuje rovnomerná vlhkosť bez premokrenia, vhodné je prihnojovanie hnojivom pre kvitnúce rastliny v intervale 10–14 dní. Oporu potrebuje od začiatku rastu, pretože úponky sa zachytávajú len za tenké prúty alebo mriežku. Po odkvitnutí v septembri až októbri listy postupne zaťahujú, zálievka sa obmedzuje a hľuzy sa nechávajú v suchu. Prezimovanie prebieha bez mrazu, ideálne v suchom substráte pri približne 10–15 °C, priame namrznutie býva fatálne. Najčastejšími problémami bývajú vošky, strapky a roztočce, vo vlhkom a chladnom prostredí tiež hubové škvrnitosti. Pri dobrom svetle a teple kvitne od júla do septembra a vytvára zvislú linku, ktorá vnáša do výsadby exotický akcent.

Viac na: Návod na pestovanie cibuľovín

Autor: Nikol | Revízia: 14.1. 2026