Gladiola 'Vulcano'

Podrobný popis

Gladiola 'Vulcano' - drobnokvetý kultivar, vyšľachtený z druhov rodu Gladiolus s pôvodom prevažne v južnej Afrike, s menším podielom stredomorských druhov. V európskych katalógoch býva uvádzaný ako starší kultivar zavedený okolo roku 1946 av predaji sa niekedy objavuje aj pod názvom Gladiolus ramosus. Oproti veľkokvetým záhradným gladiolám pôsobia prirodzenejšie, s užšími listami a ľahším kvetenstvom, takže sa ľahko začleňuje medzi trvalky. Z hľuzy vyrastá vejár úzkych, mečovitých listov sýto zelenej farby a štíhle, pevné stvoly vysoké približne 50–70 cm pri šírke trsu 10–15 cm. V júli až septembri sa na voľnejšom klase postupne otvárajú lievikovité kvety s priemerom asi 6–8 cm, v ružovo purpurovom tóne so svetlejším hrdlom a kontrastným znamienkom na spodných okvetných lístkoch. Na jednom stvole býva otvorených niekoľko kvetov súčasne az jednej hľuzy sa často tvorí viac kvitnúcich stvolov, takže farba v záhone pretrváva dlhšie. Postupné rozkvitanie predlžuje dekoratívnosť aj vo váze, preto je kultivar vhodný ako kvet na rez do letných väzieb. V kompozíciách dobre ladí s jemnou textúrou šanty, železníka, rebríčka, šalvie a s okrasnými trávami, kde vytvára čitateľnú zvislú linku bez ťažkopádnosti. Kvety často navštevujú včely aj motýle. Hľuzy nie sú jedlé a pri požití môžu byť rizikové pre deti aj domáce zvieratá.

Pestovanie: Vyžaduje plné slnko, chránené pred silným vetrom. Vyhovuje mu hlbšia, priepustná, živná pôda, ideálne hlinitopiesčitá, s pH mierne kyslým až neutrálnym (pH 6,0–7,0). Neznáša ťažké, zamokrené pôdy. Pred výsadbou je vhodné pôdu obohatiť kompostom, nie však čerstvým hnojom. Výsadba hľúz sa vykonáva na jar (apríl – máj), po odznení mrazov, do hĺbky približne 8 – 12 cm. Na predĺženie kvitnutia možno hľuzy vysádzať postupne v niekoľkotýždňových intervaloch. Zálievka má byť pravidelná, najmä v období rastu a kvitnutia – pôda by mala byť rovnomerne vlhká, nie premokrená. Hnojenie je dôležité pre bohaté kvitnutie. Používa sa vyvážené hnojivo pre kvitnúce rastliny, najlepšie s vyšším obsahom draslíka. Prehnojenie dusíkom podporuje rast listov na úkor kvetov. Mulčovanie pomáha udržať vlahu a obmedzuje zaburinenie. Mečíky nie sú mrazuvzdorné. Po odkvitnutí a zožltnutí listov sa hľuzy na jeseň vyberú zo zeme, očistí, usušia a skladujú cez zimu na suchom, chladnom mieste pri teplote okolo 5–10 °C. Staré hľuzy sa nahrádzajú novými, ktoré sa vytvoria počas sezóny. Môžu byť náchylné k hubovým chorobám a vírusovým infekciám, najmä pri pestovaní v ťažkých alebo vlhkých pôdach. Dôležitá je pravidelná obmena stanovišťa a zdravý výsadbový materiál.

Viac na: Návod na pestovanie cibuľovín

Autor: Nikol | Revízia: 14.1. 2026