Ginko dvojlaločné 'Lilo' Ginkgo biloba 'Lilo'

Podrobný popis

Jinan dvojlaločný 'Lilo' - kompaktne rastúci kultivar jedného z najstarších dodnes žijúcich rodov drevín. Druh pochádza z Číny a je jediným súčasným zástupcom čeľade ginkgovitých. Pôvod a šľachtiteľ kultivaru 'Lilo' nie sú v dostupných odborných registroch spoľahlivo doložené, preto je vhodnejšie vychádzať z jeho pozorovaných znakov. Vzhľadom pripomína známy zakrpatený kultivar 'Mariken', vytvára hustejšiu, pomaly rastúcu korunu a hodí sa najmä tam, kde by pôvodný druh časom zabral príliš veľa priestoru. Orientačne možno počítať s korunou približne 1–1,5 m vysokou a 1–1,5 m širokou, pričom u vrúbľovaných rastlín ovplyvňuje celkovú výšku aj výška miesta vrúbľovania a spôsob zapestovania. Typickým znakom sú kožovité vejárovité listy, často s plytkým zárezom uprostred. Na jar pučia svetlozeleno, počas leta majú sviežo zelenú až svetlo zelenú farbu a na jeseň prechádzajú do nápadných zlatožltých odtieňov. Listy spravidla opadávajú počas pomerne krátkeho obdobia. Kvitnutie ginka sú nenápadné a objavujú sa spravidla v apríli až máji. 'Lilo' vynikne ako solitéra v predzáhradke, menšej záhrade, pri terase alebo vo väčšej nádobe. Dobre sa kombinuje s nízkymi ihličnanmi, javormi, okrasnými trávami a pôdopokryvnými trvalkami.

Jinan dvojlaločný - ginkgo biloba je v súčasnosti veľmi populárny strom, ktorý má svoje korene hlboko v minulosti a patrí k najstarším existujúcim stromom. Pochádza zo strednej a východnej Číny, hoci je teraz rozšírený po celom svete. Dorastá do výšky až 25 m, rast je pomerne pomalý. Spočiatku je tvarovo úzky a pyramidálny, neskôr sa koruna rozrastá do šírky. Jinan dvojlaločný má charakteristické listy, ktoré sú tvarovo rozčlenené na dva laloky. Tieto listy majú žiarivo zelenú, hráškovú farbu počas väčšiny roka, ale počas jesene sa ich farba mení na žiarivo žltú, čo dodáva stromu nádherný jesenný vzhľad. Listy sú tiež známe pre svoj symbolický význam a liečivé vlastnosti. Ginkgo biloba je dvojdomý strom, čo znamená, že existujú samčie a samičie stromy. Samčie stromy vytvárajú podlhovasto kužeľovitý habitus, zatiaľ čo samičie stromy sú nižšie, rozložité stromy. Plodom je menšia kôstkovica. Tento strom je známy nielen svojim historickým významom, ale tiež je považovaný za symbol dlhovekosti, odolnosti a sily. V záhradách je využívaný pre svoju dekoratívnu hodnotu a atraktívne, tvarovo veľmi zaujímavé listy. Jeho odolnosť a symbolický význam ho robia milovaným prvkom záhradnej architektúry a botaniky po celom svete.

Pestovanie: Preferuje plné slnko, v polotieni rastie tiež, ale jesenné sfarbenie býva menej výrazné. Pôda vyhovuje priepustná, hlinitopiesočnatá až hlinitá, od mierne kyslej po zásaditú, približne pH 5,5–8,0, dlhodobé zamokrenie sa nehodí. Po výsadbe je dôležitá pravidelná zálievka v prvej až druhej sezóne, po zakorenení ginko zvyčajne znáša aj dlhšie suché obdobia. Výživa býva striedma, na jar sa uplatní kompost alebo pomaly rozpustné hnojivo pre okrasné dreviny, prehnojenie dusíkom podporuje bujné výhony na úkor vyzretia. Rez sa väčšinou obmedzuje na výchovný v mladosti a na odstránenie suchých či krížiacich sa konárov, pretože koruna sa formuje prirodzene. Kontajnerované rastliny sa vysádzajú od marca do novembra, vhodné je jar a časná jeseň, u mladých stromčekov sa bežne používa opora. Pestovanie v nádobe je možné hlavne v mladosti, s dôrazom na drenáž a zimnú izoláciu nádoby. Mrazuvzdornosť sa v praxi uvádza približne do -30 až -35 °C, starší jedinci znášajú aj nižšie teploty. Rozostupy sa volia podľa cieľa výsadby, v záhrade obvykle aspoň 5–8 m od ďalších stromov a stavieb, v aleji približne 6–8 m.

Autor: Jana | Revízia: 04.09.2026