Ginko dvojlaločné 'Epiphylla' Ginkgo biloba 'Epiphylla'

Podrobný popis

Ginko dvojlaločné 'Epiphylla' - skutočná botanická rarita a jeden z najneobvyklejších kultivarov vôbec. Tento opadavý strom je fascinujúcim zástupcom „živých fosílií“, ktorý v záhrade rastie stredne bujne a v dospelosti dosahuje výšku medzi 3 a 5 metrami. Jeho habitus je v mladosti skôr nepravidelný a rozložitý, s vekom sa však formuje do unikátnej a malebnej koruny, ktorá okamžite upúta pozornosť každého znalca rastlín. To, čo robí toto ginko úplne výnimočným, je jeho anomálny spôsob plodenia, podľa ktorého získalo aj svoje meno. Ide o samičí kultivar, pri ktorom sa v priebehu septembra a októbra objavujú plody vyrastajúce priamo z plochy listov alebo z ich stopiek. Tento jav, nazývaný oyamaboke, je svetovým unikátom a premieňa strom na živú kuriozitu. Samotné listy majú typický vejárovitý tvar, sú sýtozelené a kožovité. Kvitne nenápadne v priebehu apríla a mája, kedy sa objavujú drobné samičie kvety, ktoré k svojmu opeleniu potrebujú v okolí samčí strom ginka. Jesenná premena tohto stromu je dychberúca. Počas októbra a novembra sa listy farbia do neuveriteľne čistého, žiarivo žltého odtieňa, ktorý v záhrade doslova svieti. Plody majú v plnej zrelosti žltohnedú farbu a sú známe svojou špecifickou arómou. Ginko je preslávené svojou extrémnou odolnosťou a dlhovekosťou; je plne mrazuvzdorné do –30 °C, netrpí na žiadnych škodcov ani choroby a skvele znáša znečistené mestské ovzdušie aj sucho. Vďaka svojmu strednému vzrastu a úplne unikátnemu spôsobu plodenia je ideálnym exkluzívnym solitérom do záhrad, kde majitelia ocenia botanickú zvláštnosť a príbeh, ktorý sa k tomuto prastarému druhu viaže.

Pestovanie: Preferuje plné slnko, v polotieni rastie tiež, ale jesenné vyfarbenie býva menej výrazné. Pôda mu vyhovuje priepustná, hlinito-piesočnatá až hlinitá, od mierne kyslej po zásaditú, približne pH 5,5 – 8,0, pričom dlhodobé zamokrenie sa nehodí. Po výsadbe je dôležitá pravidelná zálievka v prvej až druhej sezóne, po zakorenení ginko zvyčajne znáša aj dlhšie suché obdobia. Výživa býva striedma, na jar sa uplatní kompost alebo pomaly rozpustné hnojivo pre okrasné dreviny, prehnojenie dusíkom podporuje bujné výhony na úkor vyzrievania pletív. Rez sa väčšinou obmedzuje na výchovný v mladosti a na odstránenie suchých či krížiacich sa konárov, pretože koruna sa formuje prirodzene. Kontajnerované rastliny sa vysádzajú od marca do novembra, vhodné je jar a skorá jeseň, pričom pri mladých stromčekoch sa bežne používa opora. Pestovanie v nádobe je možné hlavne v mladosti, s dôrazom na drenáž a zimnú izoláciu nádoby. Mrazuvzdornosť sa v praxi uvádza približne do –30 až –35 °C, staršie jedince znášajú aj nižšie teploty. Rozostupy sa volia podľa cieľa výsadby, v záhrade obvykle aspoň 5 – 8 m od ďalších stromov a stavieb, v aleji približne 6 – 8 m.

Autor: Kamila | Revízia: 19. 2. 2026