Ginko dvojlaločné 'Denise' Ginkgo biloba 'Denise'

Podrobný popis

Ginko dvojlaločné 'Denise' - štíhly kultivar s výrazne stĺpovitým, fastigiátnym habitusom. Vznikol zo semenáča vybraného v Holandsku, kde ho v roku 2004 selektoval Frans van der Bom v Oudenboschi. V roku 2008 ho rozmnožil a pomenoval škôlkar Ad van Aart. Rast je pomalý, napriek tomu si kultivar udržuje pevný terminál a bočné vetvenie zostáva krátke, takže koruna býva mimoriadne úzka. Po 10 rokoch sa zvyčajne pohybuje okolo 2,5 – 3 m, v dlhodobom horizonte môže dosiahnuť približne 8 m pri šírke len 0,5 – 0,6 m. Listy sú typicky vejárovité, v lete sýtozelené a na jeseň sa vyfarbujú do jednotnej, dlhotrvajúcej zlatožltej. V júni sa objavujú nenápadné, žltozelené samčie kvety, takže rastlina nenesie semená s nepríjemným zápachom. Vďaka tomu sa hodí k posedeniu, do predzáhradiek, do stromoradí aj ako vertikálny akcent k trávam a trvalkám so striebristým olistením. Mladé výhonky sú svetlohnedé, neskôr je kôra sivohnedá a s vekom výrazne ryhovaná. Listy mávajú 6 – 10 cm na šírku, často s plytkým zárezom uprostred a jemnou, kožovitou textúrou. Zlatožlté vyfarbenie nastupuje zvyčajne v októbri až novembri a pri chladných nociach býva veľmi rovnomerné, akoby strom rozsvietil úzky stĺp svetla.

Jinan dvojlaločný - ginkgo biloba je v súčasnosti veľmi populárny strom, ktorý má svoje korene hlboko v minulosti a patrí k najstarším existujúcim stromom. Pochádza zo strednej a východnej Číny, hoci je teraz rozšírený po celom svete. Dorastá do výšky až 25 m, rast je pomerne pomalý. Spočiatku je tvarovo úzky a pyramidálny, neskôr sa koruna rozrastá do šírky. Jinan dvojlaločný má charakteristické listy, ktoré sú tvarovo rozčlenené na dva laloky. Tieto listy majú žiarivo zelenú, hráškovú farbu počas väčšiny roka, ale počas jesene sa ich farba mení na žiarivo žltú, čo dodáva stromu nádherný jesenný vzhľad. Listy sú tiež známe pre svoj symbolický význam a liečivé vlastnosti. Ginkgo biloba je dvojdomý strom, čo znamená, že existujú samčie a samičie stromy. Samčie stromy vytvárajú pretiahle kužeľovitý habitus, zatiaľ čo samičie stromy sú nižšie, rozložité stromy. Plodom je menšia kôstkovica. Tento strom je známy nielen svojim historickým významom, ale taktiež je považovaný za symbol dlhovekosti, odolnosti a sily. V záhradách je využívaný pre svoju dekoratívnu hodnotu a atraktívne, tvarovo veľmi zaujímavé listy.Jeho odolnosť a symbolický význam ho robia milovaným prvkom záhradnej architektúry a botaniky po celom svete.

Pestovanie: Preferuje plné slnko, v polotieni rastie tiež, ale jesenné vyfarbenie býva menej výrazné. Pôda vyhovuje priepustná, hlinitopiesčitá až hlinitá, od mierne kyslej po zásaditú, približne pH 5,5 – 8,0, dlhodobé zamokrenie sa nehodí. Po výsadbe je dôležitá pravidelná zálievka v prvej až druhej sezóne, po zakorenení ginko obvykle znáša aj dlhšie suché obdobia. Výživa býva striedma, na jar sa uplatní kompost alebo pomaly rozpustné hnojivo pre okrasné dreviny, prehnojenie dusíkom podporuje bujné výhony na úkor vyzrievania. Rez sa väčšinou obmedzuje na výchovný v mladosti a na odstránenie suchých či krížiacich sa konárov, pretože koruna sa formuje prirodzene. Kontajnerované rastliny sa vysádzajú od marca do novembra, vhodná je jar a skorá jeseň, pri mladých stromčekoch sa bežne používa opora. Pestovanie v nádobe je možné hlavne v mladosti, s dôrazom na drenáž a zimnú izoláciu nádoby. Mrazuvzdornosť sa v praxi uvádza približne do -30 až -35 °C, starší jedinci znášajú aj nižšie teploty. Rozostupy sa volia podľa cieľa výsadby, v záhrade obvykle aspoň 5–8 m od ďalších stromov a stavieb, v aleji približne 6–8 m.

Autor: Nikol | Revízia: 12.2.2026