Gaura lindheimerova 'Siskiyou Pink' - Gaura lindheimeri 'Siskiyou Pink' Gaura lindheimeri 'Siskiyou Pink'

Podrobný popis

Gaura lindheimerova 'Siskiyou Pink' - trvalka z čeľade pupalkovitých, pôvodom z juhu USA, kde osídľuje suché prérie aj piesočnaté okraje lesov. Kultivar 'Siskiyou Pink' patrí k odrodám, ktoré sprístupnili gauru záhradnému použitiu v širšom meradle. Podľa odborných pestovateľských zdrojov bol uvedený do obehu v roku 1994 zo škôlky Siskiyou Rare Plant Nursery v Medforde v Oregone, je spájaný so šľachtiteľom Baldassarom Mineom a vznikol ako ružovo kvitnúca odchýlka zo semenáča bielej gaury. Vytvára trs úzkych, kopijovitých listov, mladé pučanie môže mať vínový nádych. V priebehu leta vyrastajú tenké, vetvené stonky s latovitými kvetenstvami, jednotlivé kvety sú široké približne 2–3 cm, štvorplátečné a nesú dlhé, nápadne vyčnievajúce tyčinky. Farba kvetov je ružová, často s tmavšími pukmi, preto pôsobí kvetenstvo jemne vrstevnato. Kvety poskytujú nektár opeľovačom a ľahký habitus sa uplatní ako „tkací“ prvok medzi trvalkami i okrasnými trávami, vhodné kombinácie tvoria napríklad so šalviami, strapatkovkami, rebríčkami a perovskými. V našich podmienkach sa výška v kvete najčastejšie pohybuje okolo 60–100 cm a šírka 60–90 cm, v teplejších polohách a výživnejšej pôde môže byť vyššia, v suchších záhonoch naopak kompaktnejšia. Kvetenstvo je vhodné aj na rez, vôňa je nevýrazná. Kultivar býva považovaná za jednu z odolnejších farebných gaur, napriek tomu je všeobecne krátkoveká av dobrých podmienkach sa môže mierne vysemenovať.

Pestovanie: Najlepšie prospieva na plnom slnku v teplom, vzdušnom mikroklíme av závetrí, kde sa dlhé kvetné stonky menej lámu a kvitnutie trvá dlhšie. Základom úspechu je priepustná pôda s výbornou drenážou, pretože zimné premokrenie býva častejšou príčinou strát ako mráz, osvedčuje sa piesočnato-hlinitý substrát s prímesou štrku a pH približne 6,5–7,8. Zálievka je dôležitá po výsadbe a pri dlhom suchu, po zakorenení je odolnosť voči suchu dobrá a nadmiera vody zvyšuje riziko koreňových hnilôb. Hnojenie sa drží striedme, na jar obvykle postačí kompost alebo menšia dávka vyváženého hnojiva s nižším podielom dusíka, aby sa rastliny zbytočne nevyťahovali. Kvitnutie prebieha najčastejšie od júna až do októbra, výsadby sa vykonávajú spravidla od marca do októbra podľa počasia a dostupnosti, pri jesenných výsadbách je výhodné suché, teplé stanovište. Po prvej vlne kvitnutia sa často vykonáva skrátenie stoniek zhruba o tretinu, čo podporí ďalšie vetvenia a nové kvety, hlavný rez sa obvykle ponecháva na koniec zimy alebo skorú jar. Mulč sa volí ľahký a skôr minerálny, napríklad štrk pri krčku, ktorý nezadržuje vlhkosť. Na pestovanie v nádobe je vhodná hlbšia nádoba aspoň 20–30 l s drenážnou vrstvou a minerálnejším substrátom, v zime je dôležité obmedziť premáčanie a chrániť koreňový bal pred prudkým premrznutím. Mrazuvzdornosť vyzretých rastlín sa uvádza najčastejšie približne -20 až -23 °C, pri niektorých zdrojoch až okolo -25 °C, pričom rozhodujúce je suché zimné stanovište. Začiatočníkom sa osvedčuje výsadba do vyvýšeného záhona alebo k stene, kde je teplejšie a suchšie. Z chorôb sa môže objaviť múčnatka a škvrnitosti listov pri zahustení, pri premokrení koreňovej hniloby, zo škodcov vošky a občas slimáci u mladých rastlín. Odporúčané rozostupy sú 50–60 cm, čo zodpovedá približne 3–4 rastlinám na m².

Autor: Kristýna | Revízia: 26.01. 2026