Gaura lindheimerova - Gaura lindheimeri

Podrobný popis

Gaura lindheimerova - trsovitá trvalka z čeľade pupalkovitých (Onagraceae) pochádzajúca z juhu USA, najmä z Texasu a Louisiany. V domovine rastie na slnečných, otvorených stanovištiach prérijného typu a na piesočnatých naplaveninách, preto mu svedčí teplo a prúdenie vzduchu. Vytvára prízemnú ružicu úzkych, kopijovitých listov az nej vyrastajú tenké, často oblúkovito previsajúce stonky, ktoré sa jemne pohybujú aj v slabom vánku. V našich podmienkach býva vysoký približne 60–100 cm a široký 50–70 cm, na ľahkej pôde pôsobí vzdušne a neprehlušuje susedov. Od júna až do októbra nesie na koncoch stoniek riedke hrozno kvetov, ktoré sa otvárajú postupne po niekoľkých kusoch, takže rastlina pôsobí sviežo po dlhú dobu. Puky bývajú ružovkasté, kvety najčastejšie biele až bieloružové a postupne ružové. Nektár láka včely a motýle a kvetné stonky sa uplatnia aj v jemných letných väzbách. V kompozíciách sa osvedčuje s okrasnými trávami, strapatkami, železníkmi, šalviami a rozchodníkmi, kde pridáva pohyb a svetlo do neskorého leta.Rastlina je vhodná do trvalkového záhona, ale vynikne aj ako solitérna rastlina.

Pestovanie: Najlepšie prospieva na plnom slnku v teplom, vzdušnom mikroklíme av závetrí, kde sa dlhé kvetné stonky menej lámu a kvitnutie trvá dlhšie. Základom úspechu je priepustná pôda s výbornou drenážou, pretože zimné premokrenie býva častejšou príčinou strát ako mráz, osvedčuje sa piesočnato-hlinitý substrát s prímesou štrku a pH približne 6,5–7,8. Zálievka je dôležitá po výsadbe a pri dlhom suchu, po zakorenení je odolnosť voči suchu dobrá a nadmiera vody zvyšuje riziko koreňových hnilôb. Hnojenie sa drží striedme, na jar obvykle postačí kompost alebo menšia dávka vyváženého hnojiva s nižším podielom dusíka, aby sa rastliny zbytočne nevyťahovali. Kvitnutie prebieha najčastejšie od júna až do októbra, výsadby sa vykonávajú spravidla od marca do októbra podľa počasia a dostupnosti, pri jesenných výsadbách je výhodné suché, teplé stanovište. Po prvej vlne kvitnutia sa často vykonáva skrátenie stoniek zhruba o tretinu, čo podporí ďalšie vetvenia a nové kvety, hlavný rez sa obvykle ponecháva na koniec zimy alebo skorú jar. Mulč sa volí ľahký a skôr minerálny, napríklad štrk pri krčku, ktorý nezadržuje vlhkosť. Na pestovanie v nádobe je vhodná hlbšia nádoba aspoň 20–30 l s drenážnou vrstvou a minerálnejším substrátom, v zime je dôležité obmedziť premáčanie a chrániť koreňový bal pred prudkým premrznutím. Mrazuvzdornosť vyzretých rastlín sa uvádza najčastejšie približne -20 až -23 °C, pri niektorých zdrojoch až okolo -25 °C, pričom rozhodujúce je suché zimné stanovište. Začiatočníkom sa osvedčuje výsadba do vyvýšeného záhona alebo k stene, kde je teplejšie a suchšie. Z chorôb sa môže objaviť múčnatka a škvrnitosti listov pri zahustení, pri premokrení koreňovej hniloby, zo škodcov vošky a občas slimáci u mladých rastlín. Odporúčané rozostupy sú 50–60 cm, čo zodpovedá približne 3–4 rastlinám na m².

Autor: Kristína | Revízia: 26.01. 2026