Gaura lindheimerova 'Siskiyou Pink' - Gaura lindheimeri 'Siskiyou Pink' Gaura lindheimeri 'Siskiyou Pink'

Podrobný popis

Gaura lindheimerova 'Siskiyou Pink' - trvalka z čeľade pupalkovité, pôvodom z juhu USA, kde osídľuje suché prérie aj piesočnaté okraje lesov. Kultivar 'Siskiyou Pink' patrí ku kultivarom, ktoré sprístupnili gauru na záhradné použitie v širšom meradle. Podľa odborných pestovateľských zdrojov bol uvedený do obehu v roku 1994 zo škôlky Siskiyou Rare Plant Nursery v Medforde v Oregone, spája sa so šľachtiteľom Baldassarom Mineom a vznikol ako ružovo kvitnúca odchýlka zo semenáča bielej gaury. Vytvára trs úzkych, kopijovitých listov, mladé rašenie môže mať vínový nádych. V priebehu leta vyrastajú tenké, rozkonárené stonky s metlinovitými súkvetiami, jednotlivé kvety sú široké približne 2 – 3 cm, štvorlupienkové a nesú dlhé, nápadne vyčnievajúce tyčinky. Farba kvetov je ružová, často s tmavšími púčikmi, preto súkvetie pôsobí jemne vrstevnato. Kvety poskytujú nektár opeľovačom a ľahký habitus sa uplatní ako „pretkávajúci“ prvok medzi trvalkami aj okrasnými trávami, vhodné kombinácie tvorí napríklad so šalviami, echinaceami, rebríčkami a perovskiou. V slovenských podmienkach sa výška v kvete najčastejšie pohybuje okolo 60 – 100 cm a šírka 60 – 90 cm, v teplejších polohách a výživnejšej pôde môže byť vyššia, v suchších záhonoch naopak kompaktnejšia. Súkvetie je vhodné aj na rez, vôňa je nevýrazná. Kultivar sa považuje za jednu z odolnejších farebných gaur, napriek tomu je všeobecne krátkoveký a v dobrých podmienkach sa môže mierne vysemeňovať.

Pestovanie: Najlepšie prospieva na plnom slnku v teplej, vzdušnej mikroklíme a v závetrí, kde sa dlhé kvetné stonky menej lámu a kvitnutie trvá dlhšie. Základom úspechu je priepustná pôda s výbornou drenážou, pretože zimné premokrenie býva častejšou príčinou strát ako mráz, osvedčuje sa piesočnato-hlinitý substrát s prímesou štrku a pH približne 6,5 – 7,8. Zálievka je dôležitá po výsadbe a počas dlhého sucha, po zakorenení je odolnosť voči suchu dobrá a nadbytok vody zvyšuje riziko koreňových hnilôb. Hnojenie sa udržiava striedme, na jar zvyčajne postačí kompost alebo menšia dávka vyváženého hnojiva s nižším podielom dusíka, aby sa rastliny zbytočne nevyťahovali. Kvitnutie prebieha najčastejšie od júna až do októbra, výsadba sa vykonáva spravidla od marca do októbra podľa počasia a dostupnosti, pri jesenných výsadbách je výhodné suché, teplé stanovište. Po prvej vlne kvitnutia sa často vykonáva skrátenie stoniek približne o tretinu, čo podporí ďalšie rozkonárenie a nové kvety, hlavný rez sa zvyčajne ponecháva na koniec zimy alebo skorú jar. Mulč sa volí ľahký a skôr minerálny, napríklad štrk pri koreňovom krčku, ktorý nezadržiava vlhkosť. Na pestovanie v nádobe je vhodná hlbšia nádoba s objemom aspoň 20 – 30 l s drenážnou vrstvou a minerálnejším substrátom, v zime je dôležité obmedziť premokrenie a chrániť koreňový bal pred prudkým premrznutím. Mrazuvzdornosť vyzretých rastlín sa uvádza najčastejšie približne -20 až -23 °C, podľa niektorých zdrojov až okolo -25 °C, pričom rozhodujúce je suché zimné stanovište. Začiatočníkom sa osvedčuje výsadba do vyvýšeného záhona alebo k múru, kde je teplejšie a suchšie. Z chorôb sa môže objaviť múčnatka a škvrnitosť listov pri zahustení, pri premokrení koreňové hniloby, zo škodcov vošky a občas slimáky na mladých rastlinách. Odporúčané rozostupy sú 50 – 60 cm, čo zodpovedá približne 3 – 4 rastlinám na m².

Autor: Kristýna | Revízia: 26.01. 2026