Gaura lindheimerova 'Graceful Pink' - Gaura lindheimeri 'Graceful Pink' Gaura lindheimeri 'GracefulPink'

Podrobný popis

Gaura lindheimerova 'Graceful Pink' - kompaktnejší kultivar trvalky z čeľade pupalkovitých (Onagraceae), pôvodom z prérijných oblastí juhu USA. Séria BELLEZA bola vyšľachtená s dôrazom na bohaté vetvenie a dlhú sezónu kvetov, pri 'Graceful Pink' je popisovaný nemecký šľachtiteľ Nils Klemm. Rastlina tvorí hustejší trs s úzkymi, kopijovitými listami, ktoré môžu na jar pučať s vínovým nádychom a počas leta zelenajú. V dospelosti dorastá zhruba 35–50 cm a rozrastá sa na 40–60 cm, takže sa ľahko uplatní aj tam, kde by základný druh pôsobil príliš rozvoľnene. Od júla do októbra vyrastajú nad listami tenké, pružné stonky s riedkymi hroznami kvetov, ktoré sa otvárajú postupne a vytvárajú dojem ľahkého ružového oparu. Jednotlivé kvety majú štyri okvetné lístky pripomínajúce motýlie krídla, sú jemne sladko vonné len slabo alebo bez výraznej vône a pravidelne ich navštevujú včely aj motýle. V kompozíciách dobre ladí s okrasnými trávami, šalviami, strapatkami, železníkmi, levanduľami a so svetlým štrkovým mulčom, kde ružová farba vyniká aj v neskorom lete.Po zakorenení odoláva suchu aj horúčave, vďaka čomu je vhodná pre suché záhony, skalné výsadby či nádobový aranžmán.

Pestovanie: Najlepšie prospieva na plnom slnku v teplom, vzdušnom mikroklíme av závetrí, kde sa dlhé kvetné stonky menej lámu a kvitnutie trvá dlhšie. Základom úspechu je priepustná pôda s výbornou drenážou, pretože zimné premokrenie býva častejšou príčinou strát ako mráz, osvedčuje sa piesočnato-hlinitý substrát s prímesou štrku a pH približne 6,5–7,8. Zálievka je dôležitá po výsadbe a pri dlhom suchu, po zakorenení je odolnosť voči suchu dobrá a nadmiera vody zvyšuje riziko koreňových hnilôb. Hnojenie sa drží striedme, na jar obvykle postačí kompost alebo menšia dávka vyváženého hnojiva s nižším podielom dusíka, aby sa rastliny zbytočne nevyťahovali. Kvitnutie prebieha najčastejšie od júna až do októbra, výsadby sa vykonávajú spravidla od marca do októbra podľa počasia a dostupnosti, pri jesenných výsadbách je výhodné suché, teplé stanovište. Po prvej vlne kvitnutia sa často vykonáva skrátenie stoniek zhruba o tretinu, čo podporí ďalšie vetvenia a nové kvety, hlavný rez sa obvykle ponecháva na koniec zimy alebo skorú jar. Mulč sa volí ľahký a skôr minerálny, napríklad štrk pri krčku, ktorý nezadržuje vlhkosť. Na pestovanie v nádobe je vhodná hlbšia nádoba aspoň 20–30 l s drenážnou vrstvou a minerálnejším substrátom, v zime je dôležité obmedziť premáčanie a chrániť koreňový bal pred prudkým premrznutím. Mrazuvzdornosť vyzretých rastlín sa uvádza najčastejšie približne -20 až -23 °C, pri niektorých zdrojoch až okolo -25 °C, pričom rozhodujúce je suché zimné stanovište. Začiatočníkom sa osvedčuje výsadba do vyvýšeného záhona alebo k stene, kde je teplejšie a suchšie. Z chorôb sa môže objaviť múčnatka a škvrnitosti listov pri zahustení, pri premokrení koreňovej hniloby, zo škodcov vošky a občas slimáci u mladých rastlín. Odporúčané rozostupy sú 50–60 cm, čo zodpovedá približne 3–4 rastlinám na m².

Autor: Kristína | Revízia: 26.01. 2026